Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Hnev bráni duchu poznať pravdu.

Múdrym sa nepodarí vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, lebo múdri neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

Skúsenosť je to, čo vám pomôže rozpoznať chybu, keď ju znovu urobíte.

Čím viac človek vie, tým menej tomu rozumie.

Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.