Verejné obstarávanie po novom od januára 2022
17. 9. 2021
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov.
Medzi tieto ciele patrí:
• zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
• revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
• zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,
• zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.
Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:
• v oblasti zjednodušenia postupov
- úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,
- úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,
- zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,
- používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),
- flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,
- umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,
- umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,
- zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,
- zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,
- postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,
- podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena,
• v oblasti skrátenia procesu
- rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),
- úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,
- posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,
- v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,
- mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách,
• v oblasti zvýšenia transparentnosti
- jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),
- zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu,
• úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.
Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.
Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:
• automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),
• umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,
• bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,
• zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré sú potrebné vo verejnom obstarávaní.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.
K
Európska investičná banka odmietla tvrdenia, že neposkytne úver na D1
24. 12. 2009
O balíku peňazí na diaľnicu od Martina po Prešov sa stále vyjednáva. V hre naďalej zostáva aj Európska investičná banka, ktorá potvrdila, že schvaľovanie pôžičky na financovanie výstavby tejto časti diaľnice D1 pokračuje. Úseky diaľnice by firmy mali postaviť v rámci projektu súkromno-verejného partnerstva. Na väčšiu časť úveru (800 miliónov €) od EIB vláda poskytla štátnu záruku.
V prípade, že konzorcium pod vedením francúzskej firmy Bouygues nebude môcť v budúcnosti úver splácať, štát bude musieť túto časť pôžičky zaplatiť.
Náklady na výstavbu diaľnice predstavujú približne 2,4 miliardy €. eur. Aby sa mohla začať riadna výstavba, zoskupenie súkromných firiem musí získať peniaze najneskôr do polovice februára budúceho roka.
V budúcom roku by sa mali začať stavať aj ďalšie tri úseky rýchlostných ciest a diaľnic. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tri súťaže na ich výstavbu za 417,7 milióna €. Víťazi obchodných súťaží by za peniaze z fondov EÚ mali dokončiť výstavbu prvého úseku diaľnice D1 od Sverepca po Vrtižer, vybudovať časť diaľnice D3 pri Žiline a postaviť úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc po hranicu s Maďarskom.
Do dvoch rokov od podpísania zmluvy s víťazom tendra by mali byť dokončené chýbajúce stavby na prvom úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer. Napríklad križovatka Sverepec, veľká okružná križovatka s úpravou Štefánikovej ulice v Považskej Bystrici či postavenie budovy správy a údržby ciest.
Do 30 mesiacov od podpísania zmluvy by mal byť dokončený úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc do Milhosti na maďarských hraniciach smerom na Miškovec. Už niekoľko rokov sa pripravuje výstavba diaľničného spojenia východoslovenskej metropoly s Maďarskom. Postaviť by ju mali v plnom, štvorprúdovom profile.
Fiat kúpil Zastavu
23. 12. 2009
Talianska automobilka Fiat podpísala dnes dohodu o prevzatí srbskej automobilovej firmy Zastava. Základná investícia bude 100 miliónov €. Ďalších 100 miliónov € Fiat vyplatí srbskej vláde v priebehu budúceho roka.
Fiat, ktorý po zaplatení celej sumy získa 67 % podniku so sídlom v Kragujevaci, by mal v Srbsku vyrábať približne 200.000 áut ročne. Súčasťou produkcie budú aj dva nové modely automobilky Fiat. Výroba sa má spustiť v roku 2011. Obidva automobily budú určené pre európsky a americký trh.
Slováci menej cestovali
23. 12. 2009
Slováci v 3. štvrťroku cestovali menej. Počet ciest medziročne klesol zhruba o desatinu na 2,31 milióna. Pod prepad sa podpísal predovšetkým menší záujem o dlhodobé dovolenkové pobyty, ktoré sa znížili o viac ako 15 percent. Údaje poskytol dnes Štatistický úrad na svojej internetovej stránke. Priemerné výdavky na dovolenky v treťom kvartáli dosiahli 336,6 eura.
Vyše 50 % Slovákov smerovalo do zahraničia. Väčšinu tvorili zahraničné pobyty aj pri dlhodobých cestách. Najvvyšší počet turistov zamieril za oddychom k moru v Chorvátsku, Taliansku a Grécku. Priemerné výdavky na dlhšiu zahraničnú dovolenku dosahovali 508,5 €.
Počet krátkodobých pobytov, ktoré trvali kratšie ako štyri prenocovania, stúpol v treťom štvrťroku o viac ako pätinu. Väčšina ľudí tieto pobyty strávila na Slovensku, a to v okresoch Poprad, Spišská Nová Ves a v Bratislave. Priemerné výdavky na kratšiu domácu dovolenku dosiahli 108,6 €.
Trestná zodpovednosť právnických osôb
23. 12. 2009
Návrh na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb plánuje ministerstvo spravodlivosti predložiť v januári. Agentúru SITA o tom dnes informoval hovorca rezortu. Ministerstvo tvrdí, že hlavným účelom zavedenia právnej zodpovednosti právnických osôb (teda nielen trestnoprávnej) je vyhnúť sa stavu, pri ktorom za páchanie trestnej činnosti nie je nikto postihnutý.
Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám. Bude k nim patriť zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov a zhabanie majetku. Ich uloženie navrhne prokurátor návrhom na súd. Návrh sa bude môcť podať v prípade, ak sa vyšetrovaním zistí, že riadiace osoby zanedbali dohľad a kontrolu, čím došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenej právnickej osobe alebo ak sa tieto osoby dopustili trestného činu.
Nejde o úplne nový legislatívny materiál. Návrh už bol predmetom odborných diskusií v rokoch 2007 a 2008. V tomto návrhu sa uvažovalo, aby sa podiel na trestnom čine riešil tzv. ochranným opatrením.
Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb bude v praxi znamenať, že ak sa konateľ súkromnej spoločnosti bude pokúšať napríklad získať štátnu zákazku pre svoju spoločnosť cez korupciu, bude môcť byť postihnutá aj spoločnosť – sankciou v podobe zhabania určitej peňažnej čiastky, alebo zhabaním majetku.