Verejná osobná doprava
7. 11. 2023
Ešte 21. júna 2023 bol schválený nový zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Tento zákon upravuje podmienky prevádzkovania verejnej osobnej dopravy, práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia dopravnými službami vo verejnom záujme v pravidelnej doprave, pôsobnosť orgánov verejnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Na účely tohto zákona sa rozumie dopravcom prevádzkovateľ cestnej dopravy, dráhový podnik alebo iný podnikateľ, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie linky, licencie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb na základe zmluvy o preprave osôb, dopravným prostriedkom autobus, autokar, iné cestné motorové vozidlo a prípojné vozidlo konštruované a vybavené na prepravu osôb, dráhové vozidlo alebo plavidlo, objednávateľom orgán verejnej správy, ktorý je podľa tohto zákona povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia v pravidelnej doprave, organizátorom obchodná spoločnosť založená na účel vzniku a prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému, ktorá spĺňa podmienky podľa § 24 ods. 3, dopravnými službami preprava cestujúcich a ich batožiny a s tým súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy, počas prepravy a po nej.
Firmy, na ktorých stojí Slovensko
11. 6. 2018
Často píšeme o naberaní stoviek až tisícok ľudí. Rovnako o príchode veľkých firiem, investíciách za milióny. Určite ide o dôležité témy a impulzy pre Slovensko, regióny, individuálne osudy ľudí. Avšak reálny, trhový súboj sa vo väčšine prípadov odohráva niekde inde. Medzi malými a strednými podnikateľmi, ktorí síce nemajú masívnu mediálnu pozornosť, pritom oni sú v konečnom dôsledku tými „veľkými“.
Pred časom vyšla analýza Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej malé a stredné podniky zamestnávajú na Slovensku dve tretiny ľudí. Pre ich veľkosť a produktivitu sú však výrazne zraniteľnejšie ako veľkí hráči. Je to prirodzené. Nemôžu si dovoliť rýchlo investovať. Zmeny v ich prípade, ak chcú naďalej zamestnávať ľudí a dávať im čo najlepšie výplaty, musia byť postupné. Aby na ne mali zdroje. Musia si pre prípad budúcich kríz vytvárať rezervy, aby ich odkázali zvládnuť. A často preto nedokážu mzdami tak konkurovať ako väčší, robustnejší zamestnávatelia. V aktuálnej situácii na trhu práce sú tak práve oni tými, ktorí to majú najťažšie. Na zamestnávanie cudzincov nemajú dostatočný aparát (prijať cudzinca totiž znamená vytvoriť mu celé podhubie v jeho rodnom jazyku, zaučiť ho, vychovať). Na „povysávanie“ trhu, teda preplatenie ľudí, zas dostatočné zdroje. Komplikovaná situácia, s ktorou sa ich väčší konkurenti vyrovnávať nemusia. Musia hľadať kreatívne možnosti, ako ľudí motivovať a následne udržať.
Najvyšší obytný vežiak v Bratislave sa stane realitou
7. 6. 2018
Developer J&T Real Estate (JTRE) získal územné rozhodnutie na výstavbu obytného vežiaka "Klingerka", ktorý má byť podľa developera najvyšším určeným na bývanie v Bratislave.
"V týchto dňoch sa začalo s prípravnými prácami. Tie sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia," píše v tlačovej správe developer. Vežiak sa bude nachádzať na Prístavnej ulici v Ružinove v blízkosti projektov Eurovea, Panorama City a Sky Park. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“
Klingerka bude tvorená z dvoch budov. Prvou bude bytová veža, ktorá sa s 35 podlažiami stane najvyššou obytnou budovou v Bratislave. Druhou bude administratívna budova. Obe budú podľa developera prepojené parkovacím domom s kapacitou 580 miest. Ďalších sto miest developer vybuduje vonku.
Budúci rok budeme predsedať ministerskej rade OECD
5. 6. 2018
Slovensko bude v roku 2019 predsedať ministerskej rade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Rozhodli o tom predstavitelia členských krajín OECD na poslednom ministerskom zasadnutí v Paríži. Slovensko tak podľa Ministerstva financií (MF) SR bude viesť zoskupenie 37 ekonomicky najrozvinutejších a najsilnejších krajín sveta. SR bude budúci rok predsedať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Zasadnutie ministerskej rady OECD je podľa rezortu financií najdôležitejšou výročnou udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú ministri financií, hospodárstva, zahraničných vecí a ďalší ministri členských krajín OECD. "Je to veľká vec a prestíž pre našu krajinu. Mám z toho radosť. Odzrkadľuje to medzinárodnú reputáciu Slovenska a dlhoročnú prácu veľkého tímu ľudí pracujúcich či už priamo v OECD, pri OECD, alebo s OECD," skonštatoval podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Témami diskusií ministerskej rady sú pozitíva aj negatíva, ktoré prináša globalizácia ekonomiky, boj proti daňovým podvodom, administratívna spolupráca v oblasti daní či potreba zmeny rôznych foriem financovania v hospodárskej aj sociálnej oblasti. "Predsedať ministerskej rade OECD je pre každú krajinu veľká česť a uznanie na medzinárodnej úrovni. Slovensko si získalo rešpekt a dostaneme príležitosť otvoriť dôležité ekonomické témy," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Tento rok je predsedajúcou krajinou Francúzsko a spolupredsedajúcimi sú Lotyšsko a Nový Zéland. OECD je medzivládna organizácia, ktorá poskytuje členským štátom priestor na odborné diskusie o hospodárskych politikách, ktoré sa týkajú najmä udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a životného prostredia. Jednou z hlavných činností organizácie je vypracovávanie odborných štúdií, štatistík o hlavných ekonomických ukazovateľoch a hĺbkové audity jednotlivých krajín.
Rozdiely medzi slovenskými regiónmi sa znižujú. Prispeli k tomu dobré ekonomické časy
5. 6. 2018
Pozitívny vývoj ekonomiky na Slovensku sa podpisuje aj pod znižovanie regionálnych rozdielov. Viditeľné je to napríklad pri vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, či vývoji miery nezamestnanosti. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí sledovali ekonomické rozdiely.
Obdobie rokov 2013 až 2017 bolo charakteristické zlepšujúcou sa ekonomickou kondíciou krajiny, čo sa podpísalo aj pod zmenšovanie regionálnych rozdielov. "Výrazné regionálne rozdiely nie sú z pohľadu ekonomickej efektívnosti žiadaným javom. Vysoká miera nezamestnanosti v jednom regióne a nedostatok pracovnej sily v inom môžu priniesť neefektívne využívanie zdrojov v ekonomike," vysvetľujú analytici NBS, ktorí sa pozreli na viacero faktorov, ktoré znižovanie rozdielov potvrdzujú. "Slovenské kraje sa k sebe ekonomicky približujú v čase oživenia. Dobrá kondícia ekonomiky prináša zbližovanie krajov," skonštatovali analytici NBS. Medzi ekonomicky najvyspelejšími regiónmi sa pravidelne objavuje Bratislavský kraj a značne vyčnieva aj nad ostatnými slovenskými krajmi. Objem HDP na obyvateľa v ňom bol v roku 2016 skoro štvornásobne vyšší ako v Prešovskom kraji. Tento rozdiel sa ale v čase zmenšil. "Podobný vývoj zaznamenali i ostatné kraje, keď rast ich produktu na obyvateľa bol kumulatívne v rokoch 2013-2016 rýchlejší, než rast v Bratislavskom kraji. Porovnanie HDP na obyvateľa za jednotlivé kraje ukazuje, že sa rozdiely medzi nimi zmenšujú, čo prispieva k ich približovaniu," uviedli analytici NBS. Najmenej nezamestnaných je v Bratislave.Stieranie rozdielov badať aj na trhu práce. Dlhodobo je najmenej nezamestnaných v okolí Bratislavy, naopak najviac v Prešovskom kraji. Vlani sa miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji v porovnaní s rokom 2013 znížila o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.), kým v regiónoch s tradične najvyššou mierou nezamestnanosti klesla o 8,6 p.b. "Je evidentné, že evidovaná miera nezamestnanosti klesla v Bratislavskom kraji pomalšie ako v ostatných krajoch, v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely znižovali," priblížili analytici NBS. Kraje sa k sebe približovali aj z hľadiska miezd. "V každom z krajov, kumulatívne za obdobie rokov 2013 až 2017, vzrástla priemerná mzda aspoň tak rýchlo ako v Bratislavskom kraji, respektíve rýchlejšie," tvrdia analytici. Približovanie vidieť aj pri vývoji reálneho príjmu na obyvateľa. Napríklad v 4. kvartáli 2013 dosahoval reálny príjem na obyvateľa v Bratislavskom kraji 140 percent slovenského priemeru, pričom najnižší bol opäť v Prešovskom kraji, a to na 71 percent slovenského priemeru. "V 4. kvartáli 2017 však v Bratislavskom kraji dosiahol hodnotu 131 percent slovenského priemeru a hodnota za Prešovský kraj sa zvýšila na 73 percent. Horná i dolná hranica sa v sledovanom období približovali k priemeru," uviedli analytici s tým, že kraje sa k sebe priblížili aj mierou nezamestnanosti.