Murphy radí
Murphyho zákony po slovensky
Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.
Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.
Nešťastie nečaká za rohom, nešťastie ti ide oproti.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ja nič, to Murphy
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Odvaha tárať
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
Ešte aj pivo má zlú chuť, ak ho predpisuje lekár.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
(Murphyho zákony v bájkach)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)