Murphy radí
Hlúposti sa medze nekladú
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho múdre pravdy
Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphy v parlamente
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.
Zákon chybných počtov: Na prijatie dobrého zákona vždy chýba jeden hlas.
(Murphyho zákonník)
Odvaha tárať
Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)