V našich firmách pracuje rekordne veľa cudzincov
21. 11. 2023
Slovenský trh práce naráža na svoje limity, a to na strane dopytu aj ponuky. Obsadzovať pracovné miesta nám tak stále vo väčšej miere pomáhajú aj pracovníci zo zahraničia. Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol nový rekord. V poslednom období výraznejšie pribúda Indov, Gruzíncov, ale aj Rusov. Ako konštatuje v najnovšej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP), v októbri tohto roka sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku vyšplhal nad 100-tisíc.
Zahraniční pracovníci nám pomáhajú obsadiť voľné pracovné miesta, ktoré nevieme zaplniť vzhľadom na klesajúcu demografiu a nevhodnú kvalifikačnú štruktúru našej aktívnej populácie. Väčšina z nich pracuje na západnom Slovensku, kde má každý okres mieru nezamestnanosti nižšiu než 4 percentá.
Voľných miest ubúda. Inštitút finančnej politiky konštatuje, že ochladenie v externom prostredí znižuje náborové plány zamestnávateľov a očakávaná zamestnanosť klesá. Počet voľných pracovných miest však minulý mesiac poklesol len mierne a za historickým maximom zaostáva o približne pätinu. „Na jedného nezamestnaného pripadá až takmer 55 voľných pracovných miest. Takmer polovicu neobsadených pozícií hlásia už tradične okresy s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti: Bratislava, Nitra a Trnava. Zamestnávatelia zároveň stále hlásia rekordné nedostatky počtu pracovníkov,“ dodáva IFP.
B
(Zdroj: openiazoch.zoznam.sk/)
Normy, ktoré komplikujú podnikanie
16. 3. 2009
Podľa podnikateľov by mala vláda začať odstraňovať ďalšie prekážky v podnikaní. Niektoré obmedzenia sú podľa podnikateľov často nevykonateľné, prípadne priveľmi nákladné a ohrozujú veľkých i malých podnikateľov.
Patrí
k nim napríklad povinnosť každého podnikateľa jedenkrát ročne zmerať únosnosť
miery hluku, infrazvuku a vibrácií. Zdrojom hluku a rizikového vlnenia môže byť
aj mobilný telefón, ktorý vlastní asi každý podnikateľ a väčšina jeho
zamestnancov.
Podľa odborníkov je takáto povinnosť priveľmi nákladná. Najjednoduchšie
zmeranie stojí podnikateľa minimálne 165 €, vo väčších podnikoch sa suma za
takúto službu vyšplhá na desiatky tisíc eur.
Poslanci preto chcú nepriamou novelou zákona o hluku túto povinnosť zmierniť.
Zmena by mala platiť od augusta. Doklad o dodržiavaní únosnej miery hluku či
infrazvuku by podľa návrhu novely mali mať iba podnikatelia, ktorí naozaj môžu
takýmto spôsobom ohrozovať okolie.
O peniaze oberajú podnikateľov aj ďalšie zákony. Firmy, ktoré zamestnávajú
viac ako 19 pracovníkov musia napríklad už tri roky uzatvárať zmluvu s
pracovnou zdravotnou službou, ktoráposkytuje zamestnávateľom, ale aj
zamestnancom poradenské služby. Samozrejme za adekvátnu odplatu.
Z rovnakého zákona, teda zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
vyplýva aj povinnosť zabezpečovať zamestnancovi preventívnu prehliadku. Zmluvný
lekár za jedného zamestnanca môže zinkasovať aj sto eur ročne.
Pritom je každý povinný raz za dva roky absolvovať preventívnu prehliadku,
ktorú mu plne platí zdravotná poisťovňa.
Ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ nepripravuje zmenu uvedenej
legislatívy.
Elitní zamestnávatelia stále v kríze
16. 3. 2009
Opatrenia elitných firiem na krízu nestačia. Vlna masového prepúšťania bude na Slovensku pokračovať.
Podľa analytikov prídu v najbližších
týždňoch a mesiacoch o prácu ďalšie tisíce ľudí. Aktuálne prepúšťanie čakajú v
spoločnosti Continental Matador Rubber, kde pripravujú aj skrátenie pracovného
úväzku na 30 hodín. Podobne sú na tom zamestnanci (sub)dodávateľov automobiliek
SEWS Slovakia, Kromberg& Schubert, ZVL auto, textilky Folytex Stráňany či
Strojární Sitno.
Optimistickí nie sú ani lídri slovenského exportu a
najväčší domáci zamestnávatelia. Prepúšťanie zamestnancov, skracovanie
pracovného času či znižovanie firemných nákladov ešte neznamená, že vyviazli z
najhoršieho. Mnohé spoločnosti podstupujú radikálne zoštíhľovacie kúry. Znižujú
počty zamestnancov, redukujú všetky
náklady, zoštíhľujú výrobu.
Vysoká otvorenosť slovenskej ekonomiky s vysokým
zastúpením automobilového priemyslu a pridružených odvetví sa negatívne
odrazila na veľkom množstve firiem. Pokles objednávok zaznamenáva väčšina
exportne orientovaných firiem.
Čo pri kúpe nového auta odporúča finančný poradca
16. 3. 2009
Kupovať auto len kvôli šrotovnému ľuďom, ktorí predtým o kúpe neuvažovali neodporúča ani finančný poradca. S peniazmi treba hospodáriť rozumne.
Hotovosť,
za ktorú auto kúpite, môže znamenať stratu rezervy. Tá by mohla chýbať v
prípade núdze. Platí to aj pre tých, ktorí si na kúpu auta zoberú úver.
Šrotovné je naopak zaujímavé pre tých, ktorí kúpu nového auta plánovali tak
či tak. Unáhlené rozhodnutia sa však robiť neoplatí. Investícia do nového
automobilu je rýchlo sa znehodnocujúcou investíciou. Pre ľudí s nižšími
príjmami môže byť skôr výhodná kúpa dvoj či trojročného ojazdeného auta od
dôveryhodného predajcu.
Nové auto sa oplatí kúpiť doma
13. 3. 2009
Predajcovia na Slovensku upravili totiž svoje ceny takým spôsobom, že vrátane šrotovného sa stali bezkonkurenčnými. Pre tých, ktorí chcú šrotovné využiť, nemá absolútne žiadny zmysel cestovať za hranice.
Takéto zníženie cien, v niektorých prípadoch
až o 20 %, si podľa šéfa spoločnosti, ktorá sa zaoberá dovozom nových áut zo
zahraničia, nemôžu dovoliť bez štátnej podpory ani Česko, ani Poľsko, ani
Maďarsko a ani Rakúsko. Výsledok porovnávania najpredávanejších malých áut
redakciou HN jeho slová potvrdzuje.
Kto doteraz čakal na moment, kedy si
zaobstarať nové auto čo najvýhodnejšie, dočkal sa.
Pri kúpe
Škody Fabia classic s 1,2-litrovým motorom zaplatíte v Poľsku 7 712 eur,
v Maďarsku 10 003 eur či v Rakúsku 11 760 eur, u nás v prípade, že si dáte
zošrotovať svoje odslúžené vozidlo, miniete 6 669 eur. Dobrým dôkazom je aj značka Peugeot, ktorá
vyrába svoje automobily v Trnave. Za sériový model 207 vo výbave Trendy a s
najslabším 1,4-litrovým motorom
zaplatíte na Slovensku okolo 8
600 eur. Oproti Rakúsku tak ušetríte takmer šesťtisíc eur.
Aj teraz sa nájdu výnimky. Jednou z nich
je pri Žiline vyrábaná Kia Ceed, ktorá
vo výbave LX s benzínovým 1,6-litrovým motorom – aj napriek výrazným zľavám a
šrotovnému vyjde u nás o niečo viac ako u severného suseda, v Poľsku. Na Slovensku po odpočítaní všetkých akcií a bonusov zaplatíte za tento model
10 500 eur, v Poľsku miniete 10 327 eur. Napriek tomu i pri tomto modeli sa
cena znížila - so šrotovným o 3 000 a bez šrotovného o 1 500 €.
Pri nákupe áut v zahraničí netreba tiež
zabúdať, aká je konečná suma. S dovozom auta totiž súvisia aj ďalšie povinnosti
a čakanie na úradoch a pri vybavovaniach, ktoré tiež niečo stoja. Ak auto už
vlastní technický preukaz a má najazdených do šesťtisíc kilometrov, musí sa
vykonať kontrola originality. Na obvodnom úrade dopravy je potrebné vybaviť
slovenský technický preukaz, samozrejme STK, a potom treba ísť ešte aj na
políciu. Celý dovoz vás tak môže vyjsť od 300 do 400 eur.