V našich firmách pracuje rekordne veľa cudzincov
21. 11. 2023
Slovenský trh práce naráža na svoje limity, a to na strane dopytu aj ponuky. Obsadzovať pracovné miesta nám tak stále vo väčšej miere pomáhajú aj pracovníci zo zahraničia. Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku dosiahol nový rekord. V poslednom období výraznejšie pribúda Indov, Gruzíncov, ale aj Rusov. Ako konštatuje v najnovšej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP), v októbri tohto roka sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku vyšplhal nad 100-tisíc.
Zahraniční pracovníci nám pomáhajú obsadiť voľné pracovné miesta, ktoré nevieme zaplniť vzhľadom na klesajúcu demografiu a nevhodnú kvalifikačnú štruktúru našej aktívnej populácie. Väčšina z nich pracuje na západnom Slovensku, kde má každý okres mieru nezamestnanosti nižšiu než 4 percentá.
Voľných miest ubúda. Inštitút finančnej politiky konštatuje, že ochladenie v externom prostredí znižuje náborové plány zamestnávateľov a očakávaná zamestnanosť klesá. Počet voľných pracovných miest však minulý mesiac poklesol len mierne a za historickým maximom zaostáva o približne pätinu. „Na jedného nezamestnaného pripadá až takmer 55 voľných pracovných miest. Takmer polovicu neobsadených pozícií hlásia už tradične okresy s veľmi nízkou mierou nezamestnanosti: Bratislava, Nitra a Trnava. Zamestnávatelia zároveň stále hlásia rekordné nedostatky počtu pracovníkov,“ dodáva IFP.
B
(Zdroj: openiazoch.zoznam.sk/)
Slovensko najmenej rizikové
27. 3. 2009
V porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy (SVE) je Slovensko vnímané pri hodnotení dopadov hospodárskej krízy ako jedna z najmenej rizikových krajín.
Konštatuje sa to v analýze Inštitútu
finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Slovensko toto
hodnotenie získalo na základe nízkej zadĺženosti obyvateľstva, stabilnému
makroekonomickému prostrediu a vďaka zavedeniu eura v úvode tohto roka. Pozícia
Slovenska je relatívne stabilná z
pohľadu dopadov nízkeho prílevu kapitálu. Úvery sú bezpečne kryté domácimi
depozitmi. Slovensko v posledných rokoch znižovalo deficit verejných financií a
deficit bežného účtu bol na relatívne udržateľnej úrovni. Podľa inštitútu je Slovensko vnímané
ako jedna z najmenej rizikových krajín
v regióne SVE, aj vďaka vstupu do eurozóny začiatkom roka 2009.
Banky prijímajú vlastné protikrízové riešenia
27. 3. 2009
Banky sa rôznymi protikrízovými zvýhodneniami snažia zlepšiť čísla o poskytnutých úveroch. Na poklese objemov poskytnutných hypoték sa teda neodrazili reštrikčné opatrenia bánk, ale strach ľudí zobrať si hypotéku.
Tento strach sa snažia banky eliminovať poskytovaním rôznych výhod.
Ten, kto sa banke zaviaže v súčasnosti, že
bude ďalších 20 alebo 30 rokov splácať hypotéku, môže v porovnaní s doterajšími
hypodlžníkmi získať niekoľko výhod. Jednou z nich je napríklad odpustenie
niektorých poplatkov.
Väčšina bánk zvýhodňuje fixáciu úrokov, inde
ponúkajú certifikát zaručujúci, že klient nebude platiť banke za jednu
zmenu v úverových podmienkach, inde
neúčtujú poplatok za zmenu zmluvných podmienok hypotéky.
Pri hypotékach banky vyžadujú poistenie
nehnuteľností vinkulované v prospech banky. Ďalšie poistky sú dobrovoľné a
zvyšujú mesačnú splátku.
Šrotovné bude pokračovať len ak sa štátu vyplatí
26. 3. 2009
Nečakane rýchle minutie príspevku spustilo úvahy o novom šrotovnom.
Minister financií však chce mať jasno v tom, aké staré autá sa šrotujú a či sa to štátu vyplatí. Minister hospodárstva ubezpečuje, že príjem do štátneho rozpočtu bude plusový a vráti sa viac, ako štát vydá.
Oproti vydaným 33 miliónom € by sa malo na DPH a ďalších poplatkoch
vybrať 38 miliónov €.
O predĺžení šrotovného bude na budúci týždeň
rokovať krízová rada. Vláda by mala rozhodnutie odobriť v stredu. Ak sa
šrotovné schváli, poradovník na dotáciu sa bude môcť začať nanovo plniť od
budúceho štvrtka.
Ukázalo sa, že šrotovné je nielen o solidarite
s ostatnými krajinami, ale aj o konkrétnej
pomoci slovenskej ekonomike. Príspevok nevyprázdnil len sklady predajcov,
ale oživil aj zadávanie nových objednávok v našich automobilkách a u
subdodávateľov.
Ceny potravín nekopírujú zlacňovanie surovín, z ktorých sa vyrábajú
26. 3. 2009
Preto si na ne onedlho posvietia kontrolóri ministerstiev financií a pôdohospodárstva. Silné euro a slabé susedné meny otvorili cenové nožnice, ale ceny sú drahšie aj preto, lebo výrobcovia a obchodníci príliš pomaly alebo vôbec nereagujú na zlacňovanie vstupných surovín.
Cenová rada rozhodla, že vo vybraných
podnikoch spracovateľského priemyslu urobia kontrolu ministerstvá. Zistia, či
sa v tvorbe cien dodržiavajú trhové prístupy. Kontrole sa nevyhnú mliekárne,
výrobcovia a spracovatelia múky a producenti tukov a stolových olejov.
Cenová rada bude rokovať aj s obchodnými
reťazcami, pretože ten istý reťazec napríklad v Maďarsku je podstatne lacnejší
ako na Slovensku.
Podľa štátneho tajomníka rezortu
pôdohospodárstva si mnohí výrobcovia aj predajcovia žijú na úkor krízy.
Ministerstvo financií prijalo odporúčania
cenovej rady a je pripravené kontroly
urobiť. Firmy, ktoré budú musieť predložiť všetky cenové a ďalšie doklady budú
známe už o dva týždne.