Murphy radí
Človek a spoločnosť
Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.
Človek má tendenciu preceňovať realitu.
Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život s Murphyho zákonmi
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko nule.
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.
Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako bojovať s klebetou
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)