Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.
Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.
Ak do pevnosti môže vyliezť osol s vrecom zlata, tak nie je nedobytná.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphy a šťastie
Je lepšie byť bohatým než hlúpym.
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
(Murphyho Zbierka zákonov)