Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako bojovať s klebetou
Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kolíska práva
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho zákonník
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.
Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.
(Murphyho zrnká II)