Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.