Murphy radí
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak sa pokúšate angažovať "univerzálne schopných ľudí", tak veľmi rýchlo zistíte, že ste paradoxne obklopený priemernými.
Ak sú vo firme mladí ľudia, tak si ddbre rozmyslite, koho pred nich postavíte ako "starého vola".
Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.
Ekonómia je jediná oblasť, kde dvaja ľudia, ktorí tvrdia niečo úplne opačné, môžu dostať Nobelovu cenu za príspevok k zvýšeniu blahobytu ľudstva.
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
(Murphyho zrnká II)