Úvery nebudú hrať rolu, zákon po novele má ochrániť bankové vklady bez započítania dlhov
20. 4. 2023
Kto má novšiu hypotéku a uložené vklady v rovnakej banke, v prípade jej pádu sa lúči s peniazmi. Parlament to chce zmeniť, chránené bude všetko do výšky zákonného limitu
Systém ochrany vkladov v bankách sa možno zmení. Národná rada SR bude čoskoro na májovej schôdzi rozhodovať o novele zákona o ochrane vkladov, ktoré má štát chrániť inak ako v súčasnosti. Ak bude schválená, začne platiť od budúceho roka.
Mať v jednej banke uložené úspory v tisícoch eur a rovnako aj čerpať vysoký úver môže byť rizikové, ak banka začne mať problémy. Klient sa v takom prípade nemusí dostať ku svojim uloženým peniazom. Výška vkladu, ktorý je chránený, sa totiž podľa súčasnej legislatívy znižuje o všetky záväzky vkladateľa voči danej banke. Rozhoduje ich stavu ku dňu, kedy sa vklad stal nedostupným.
Pri bežnom neveľkom vklade a zároveň vysokej hypotéke klienta v banke by klient zo svojho vkladu v prípade insolventnosti banky v princípe nedostal nič. Objem vkladov klienta, ktorý čerpá úvery, je obvykle nižší ako objem jeho úverov, najmä ak ide o hypotekárny úver a splácanie je na začiatku.
Ak by však klient mal úver v jednej banke a úspory v inej, našetrené peniaze v nej by získal naspäť až do garantovanej výšky 100-tisíc eur. V praxi má mnoho Slovákov rôzne kombinované úspory i úvery v bankových inštitúciách a rozhodujúce je, čo umožňuje v kritických prípadoch zákon. V parlamente sa objavil poslanecký návrh, ktorý má umožniť, aby vklady boli chránené tak, ako v susednom Česku, teda bez odpočítania dlhov.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Ministerstvo financií zverejnilo návrh rozpočtu na budúci rok
5. 10. 2018
Deficit verejných financií by mal po prvý raz dosiahnuť úroveň 0,10 percenta hrubého domáceho produktu. Deficit verejných financií klesne v budúcom roku po prvý raz na úroveň 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku má byť hospodárenie štátu vyrovnané. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie tri roky, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií (MF).
Rozpočet ministerstiev:
• Ministerstvo práce má v budúcom roku dostať zo štátneho rozpočtu viac finančných prostriedkov. Celkovo sa rozpočtové zdroje kapitoly navyšujú o 101 miliónov eur, teda o 4,79 %. V budúcom roku majú dosiahnuť výdavky rezortu práce 2,30 miliardy eur, čo predstavuje asi 2,37 % hrubého domáceho produktu (HDP) a 6,14 % výdavkov rozpočtu verejnej správy.
• Ministerstvo školstva má v návrhu rozpočtu na rok 2019 naplánované výdavky vo výške 1,36 miliardy eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 nižšie o 0,21 percenta, t. j. o 2,83 milióna eur. Na oblasť vzdelávania sú v rozpočte verejnej správy na budúci rok vyčlenené zdroje vo výške štyri miliardy eur, čo oproti roku 2018 predstavuje nárast o 466 miliónov eur.
• Výdavky Ministerstva vnútra by mali v roku 2019 dosiahnuť 2,46 miliardy eur. Oproti schválenému rozpočtu na tento rok je to o 68,9 mil. eur viac, čo predstavuje nárast o 2,91 percenta. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý zverejnilo ministerstvo financií. Osobné výdavky sú rozpočtované na rok 2019 vo výške 1,06 miliardy eur, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom roku 2018 znamená nárast o 46,4 milióna eur. "Dôvodom zvýšenia osobných výdavkov o 46,4 milióna eur je premietnutie valorizácie platov z roku 2018 do nasledujúcich rokov," konštatuje sa v materiáli. Kapitálové výdavky ostávajú na úrovni roka 2018 a rozpočtuje sa na ne suma 28,0 milióna eur.
• Slovenská justícia by mala v budúcom roku hospodáriť so sumou 439 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vo štvrtok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR. Ministerstvu spravodlivosti sa zvýšia výdavky oproti schválenému rozpočtu na rok 2018 o 39,5 milióna eur (9,87 percenta). Najväčšia časť - 301 miliónov eur, zahŕňa osobné výdavky na rok 2019, oproti schválenému rozpočtu roku 2018 to predstavuje nárast o 28,2 milióna eur (10,3 percenta).
• Ministerstvo kultúry by malo v roku 2019 disponovať s rozpočtom vo výške 255.193.734 eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2017 je to o približne 25 miliónov eur menej. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý dnes zverejnilo Ministerstvo financií SR. Rezort zároveň v materiáli ozrejmuje, že dôvodom zníženia je fakt, že v roku 2018 boli jednorazovo zvýšené výdavky v súvislosti s rekonštrukciou a modernizáciou Slovenskej národnej galérie (SNG).
• Ministerstvo obrany by malo v roku 2019 hospodáriť so sumou 1,66 miliardy eur. Rozpočtové výdavky na budúci rok v porovnaní s tohtoročným schváleným rozpočtom porastú o 581 miliónov eur, čo je o 53,7 percenta. Celkové obranné výdavky na rok 2019 sú rozpočtované vo výške 1,73 percenta HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý vo štvrtok zverejnilo ministerstvo financií. Na rozvoj obrany je v budúcom roku určená suma 870.895.180 eur.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
V treťom štvrťroku zbankrotovalo najviac Slovákov
5. 10. 2018
Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. V septembri 2018 bolo na Slovensku vyhlásených 1272 osobných bankrotov a v treťom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol až 3902. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau (CRIF SK), ktorá spravuje úverové registre bankových a nebankových inštitúcií, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3442 osobnými bankrotmi je to o 13,36 percenta viac.
V medziročnom porovnaní v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo až o 100,93 percenta viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, keď súdy rozhodli o oddlžení 1942 občanov. Podľa hlavnej analytičky spoločnosti Jany Markovej v treťom štvrťroku 2018 zbankrotovalo najviac obyvateľov Slovenska. Od začiatku tohto roka do konca septembra zbankrotovalo 10.248 obyvateľov Slovenska. Od roku 2006, keď začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2018 zbankrotovalo už 18.405 dlžníkov. V septembri 2018 bolo najviac osobných bankrotov, 326, vyhlásených v Banskobystrickom kraji, naopak najmenej ich bolo na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov tohto roku v Prešovskom kraji, a to 98. Z celkového počtu osobných bankrotov v septembri 2018 pripadalo na mužov 768 (60,38 %) a na ženy 504 (39,62 %) osobných bankrotov. Aj v septembri sa potvrdilo, že viac bankrotujú muži ako ženy. Z hľadiska veku z analýz v predchádzajúcich mesiacoch vyplýva, že najviac bankrotujú 40-roční dlžníci, v tesnom závese nasledovaní tridsiatnikmi, avšak napr. v auguste 2018 medzi mužmi prevládali tridsiatnici a v septembri 2018 bolo medzi ženami iba o jednu tridsiatničku menej, ako bolo štyridsiatničiek. Najväčšou skupinou dlžníkov s 243 osobnými bankrotmi boli v septembri muži vo veku 40 - 49 rokov a v rovnakej vekovej kategórii aj ženy so 136 osobnými bankrotmi. Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2018, malo 5,21 % dlžníkov vysokoškolské vzdelanie, medzi ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,77 % dlžníčok.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Milión eur pre jeden z najmenej rozvinutých okresov
4. 10. 2018
Vláda pod vedením Petra Pellegriniho (Smer-SD) rozdelila počas svojho utorkového výjazdového rokovania v obci Ploské v okrese Košice-okolie milión eur. Ide o prostriedky z rozpočtovej rezervy pre okres Košice-okolie, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy.
"Vláda rozdelila tak, ako to robí vždy, milión eur, aby odľahčila rozpočty jednotlivých obcí z tohto regiónu, aby sa tak mohli venovať zo svojich rozpočtov iným prioritám. Samozrejme, primárne prevažujú rekonštrukcie obecných budov, obecného majetku, rekonštrukcie cestnej infraštruktúry, teda všetko veci, ktoré by mali zvýšiť kvalitu života občanov v tomto regióne," uviedol Pellegrini. Najviac financií, a to po 50.000 eur, má ísť na výstavbu detského ihriska v obci Čaňa, rekonštrukciu miestnych komunikácií v obciach Háj a Perín-Chym a rekonštrukciu obecných bytov v Turni nad Bodvou. Obec Košické Olšany dostane na výstavbu chodníka od križovatky smerom na Rozhanovce 40-tisíc eur. Na dostavbu domu smútku a vybudovanie oddychovej zóny v ústí Zádielskej doliny vláda schválila obci Zádiel 20-tisíc eur a mesto Medzev získalo na vybudovanie priestoru pre aktívne stretávanie generácií na Sídlisku Mladosť 32-tisíc eur.
Zanedbávanie letectva nás oberá o milióny
3. 10. 2018
Minimálne sto miliónov eur ročne má Slovensko stáť ignorovanie dlhodobej stratégie leteckej dopravy. Dlhé roky ju totiž nemáme spracovanú a rezort dopravy podľa Antonína Kazdu, profesora Katedry leteckej dopravy Žilinskej univerzity, tomuto problému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Dôsledkom toho na Slovensko nelieta dostatok medzinárodných liniek v porovnaní s inými štátmi a je preto menej zaujímavé pre zahraničných turistov. „Ak by sme únik 3,7 milióna cestujúcich v porovnaní s Českom skúsili vyjadriť finančne a použili hodnoty dvanásť eur za cestujúceho, poplatok za parkovanie pri priemernej štvordňovej ceste deväť eur a útratu na letisku štyri eurá, došlo za minulý rok zo Slovenska k ,úniku‘ približne 118-tisíc eur len za jeden rok,“ tvrdí Kazda. Ministerstvo dopravy sa však bráni. „Každé letisko má svoju špecifickú situáciu a štát nie je vo všetkých majoritným akcionárom. Znamená to, že je to úloha aj pre samosprávy, ako podporiť a rozvíjať leteckú dopravu v regiónoch,“ upozorňuje hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.