Ústredná štátna správa – zmeny
25. 5. 2020
Cieľom novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a do pôsobnosti ktorého sa presunie z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja.
Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia.
Ďalším cieľom zákona je, v súlade s Programovými vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 časť „Legislatívny proces na vládnej úrovni“ a časť „Tvorba strategickej vízie“
- vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky právny rámec a inštitucionálne zázemie tak, aby mohol
- v oblasti legislatívy najmä plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh v tejto oblasti, zabezpečovania koordinácie ústredných orgánov štátnej správy pri tvorbe legislatívy, vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečovania určených legislatívnych činností,
- vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov a
- vykonávať posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov,
- zveriť do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zabezpečovanie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie, ako aj koordináciu investičných projektov určených vládou Slovenskej republiky s výnimkou činností zverených Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
Papierovým gastrolístkom môže odzvoniť. Existuje alternatíva.
8. 6. 2017
Už neraz sa diskutovalo, prečo by mal niekto zarábať na zákonnej povinnosti zabezpečiť zamestnancom stravu. Éra papierových gastrolístkov sa možno skončí aj napriek tomu, že ich nezrušili zákonom. Firmy majú možnosti, ako lístky obísť. A vraj sa týchto možností aj chytajú.
Na strane druhej, či papierové lístky, či alternatíva, jeden problém ostáva – na systéme zarábajú vybrané firmy.Namiesto papierových lístkov možno v stravovaní uplatniť elektronické stravenky. Zástupcovia Zväzu obchodu a cestovného ruchu tvrdia, že fungujú pomerne dobre. Naklonení sú im aj najväčší predajcovia.
„Vítame diskusiu ohľadom iných, alternatívnych možností ako z pohľadu zamestnávateľa riešiť zákonné stravovanie zamestnancov a zároveň aktívne pracujeme na zavádzaní inovatívnych riešení,“ vyjadril sa hovorca Lidla Tomáš Bezák. Koľko na nás zarábajú gastrolístkoví oligarchovia:„Spracovanie gastrolístkov elektronickým spôsobom by bolo z nášho pohľadu administratívne menej náročné,“ uviedla Monika Langová z reťazca Kaufland.
Na záver zmeny musia čašníci a pokladníci počítať obrovské množstvo stravných lístkov v rôznych hodnotách. Podľa šéfa Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavla Konštiaka má každá značka lístkov aj 20 nominálnych hodnôt, kým peniaze len 16. Zatiaľ vyhráva papier.
Prečo teda naďalej dominuje papier? Najčastejším dôvodom sú platné zmluvy firiem, prípadne ich pohodlnosť. Zástancovia bežných lístkov zvyknú poukazovať aj na to, že ich napríklad rodičia deťom dávajú ako odmenu, aby si niečo kúpili. Navyše, prechod na digitálne stravenky by neotriasol maržami gastrolístkových spoločností. Tie už čelili podozreniu, že vytvorili kartel.
ZDROJ: Aktuality.sk
Od 1. júla 2017 sa zníži hranica príjmu na získanie dotovanej hypotéky
8. 6. 2017
Kým doteraz mohli ľudia do 35 rokov zarábať až 1 287 eur, po novom nesmú zarobiť viac ako 1 166 eur mesačne. Podmienky na získanie lacnejšej hypotéky sa teda sprísnia. Existuje však trik, ktorým možno túto hranicu obísť. Treba ale konať zavčasu.
Ak plánujete hypotéku v blízkej budúcnosti, no nie ihneď, existuje riešenie.
„Z pohľadu priznania nároku na štátny príspevok je rozhodujúci dátum podania žiadosti, nie dátum podpisu zmlúv či čerpania úveru. Pri podaní žiadosti do konca tohto júna tak majú naši klienti ešte niekoľko mesiacov k dobru,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková.
Podmienkou získania štátom dotovanej hypotéky pre mladých je vek do 35 rokov a priemerná hrubá mzda za predchádzajúci kalendárny rok vo výške
1,3 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve (resp. 2,6 násobku v prípade dvojíc).
Za prvý štvrťrok 2017 dosiahla 897 eur, čo znamená že príjmový strop od 1. júla klesne z 1 287 eur na 1 166,10 eur pri jednotlivcoch a z 2 574 eur na 2 332,20 eur pri dvojiciach. „V prípade dvoch žiadateľov je podstatný spoločný a nie individuálny príjem. To môže byť zaujímavé napríklad pre mladých rodičov, kde jeden je na rodičovskej dovolenke s nulovým zárobkom. Priemerný príjem toho druhého tak môže byť až dvojnásobný v porovnaní s individuálnym žiadateľom,“ upozorňuje Marta Cesnaková.
O úver môžete požiadať najneskôr v deň 35. narodenín, úrokové zvýhodnenie platí 5 rokov a dosahuje 3 %, z toho 2 % poskytuje štát a 1 % banka, výška príjmu žiadateľa za predchádzajúci kalendárny rok nesmie prekročiť
1,3 násobok (2,6 násobok pri dvojiciach) príjmu v národnom hospodárstve, aktuálne však žiadateľ môže zarábať aj viac, úrokové zvýhodnenie môžete získať najviac na sumu 50 000 eur, požičať si však môžete aj viac. Časť úveru prekračujúca maximálnu hranicu sa už bude úročiť štandardne, počas piatich rokov po poskytnutí úveru je možné celý úver aj jeho časť kedykoľvek predčasne splatiť bez poplatku. Ak tak urobíte počas prvých štyroch rokov po podpise zmluvy a celý úver predčasne vyplatíte, musíte štátu vrátiť celú sumu dovtedy vyplatených príspevkov, úver môžete použiť na kúpu, výstavbu, zmenu a údržbu nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo na kúpu podielu na takejto nehnuteľnosti, hypotéku pre mladých nie je možné použiť na vyplatenie iného úveru.
ZDROJ: aktuality.sk
Štát nepodporuje rodinné podnikanie
7. 6. 2017
Rodinné podnikanie štát vôbec nepodporuje, preto v ňom nemá kto pokračovať.
Uviedol to Slovenský živnostenský zväz (SŽZ), ktorý v súvislosti s existujúcimi podmienkami hovorí o likvidácii rodinných firiem.Zväz poukázal na to, že podmienky na podnikanie rodinných firiem v SR sú rovnaké ako pre akékoľvek iné firmy. „Zákon síce pozná možnosť práce rodinného príslušníka ako výpomoc vo firme, ale keďže nijako neupravuje napríklad sociálne alebo zdravotné poistenie rodinných príslušníkov bez pracovnej zmluvy, ostáva táto možnosť mnohokrát len na papieri. Reálne musí mať aj rodinný príslušník pracovnú zmluvu alebo dohodu, aby sa na neho vzťahovala sociálna ochrana,“ vysvetlil.
Na Slovensku je podľa neho niekoľko desiatok tisíc živnostníkov a rodinných zamestnávateľov, chýba však záujem zviditeľniť sa a propagovať svoje aktivity cez registráciu remeselného stavu v stavovských organizáciách podnikateľov.Pri čerpaní eurofondov sme pochybili najviac zo všetkých. Časť peňazí musíme vrátiť „Je dokázané, že na to, aby slovenský rodinný podnikateľ mohol vykonávať svoju činnosť ako-tak bezproblémovo, musí ovládať a rešpektovať 1 500 zákonov, príkazov a nariadení. Nehovoriac o hroziacich pokutách a sankciách pri nezabezpečení alebo neuhradení platby po termíne v kontrolnom zázname štátneho orgánu. Toto nie je podpora štátu pre podnikanie, skôr likvidácia,“ zdôraznil živnostenský zväz.
Štát by mal podľa neho zjednodušiť prevod majetku v rodinnej firme z rodičov na deti, ktoré pokračujú v podnikaní. „Toto je najväčší problém.
Keď niektorý z rodičov zomrie a bol vlastníkom firmy, nastanú veľké problémy s prevodom majetku a so zaplatením daní. Daňový úrad zatvorí a zaplombuje firmu do termínu ukončenia dedičského konania a vyrovnania dedičstva. To je, inak povedané, likvidácia firmy, keďže v tomto období nemôže vyrábať, predávať a v konkurenčnom prostredí nemá šancu na pretrvanie,“ upozornil SŽZ.Sezónna práca Ďalší problém vidí v tom, že väčšina týchto podnikov má sezónnu prácu a ak zamestnávajú aj iných ľudí ako rodinu, v zime im nemajú čo dať robiť.
Domnieva sa preto, že tu by mal nastúpiť štát a pomôcť buď finančne, alebo prevziať na seba povinnosť úhrady odvodov do poisťovní za týchto ľudí v období, keď svoju prácu vykonávať nemôžu.
„Štát by mal podporovať rodinné podniky všetkými možnými úľavami na daniach a odvodoch, pretože ľudia z týchto podnikov mu nebudú nikdy na ťarchu, ale budú stále rozvíjať svoj podnik a budú dávať prácu i ďalším ľudom,“ konštatoval zväz.
V daňových rajoch stúpa počet slovenských firiem. Aj napriek schránkovému zákonu Zároveň dodal, že malí živnostníci nezarábajú 'obrovské peniaze' a niekedy sa boria s financiami a problémami uhrádzať faktúry, keď im niekto nezaplatí. Privítal by preto taký zákon, aby si nikto nedovolil faktúry nezaplatiť a takéto konanie bolo trestným činom.
ZDROJ: Aktuality.sk
Pätina slovenských domácností má nevyhovujúce bývanie
7. 6. 2017
Pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť primerané teplo, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla.
Upozornila na to organizácia Budovy pre budúcnosť. Vo svojom Programe Budovy 2050 tvrdí, že budovy majú veľký vplyv na zdravie a produktivitu spoločnosti, zaslúžia si preto aj oveľa väčšiu pozornosť vlády sústrediacej sa najmä na investície do diaľnic či železníc.
Podľa prieskumu Healthy Home Barometer 2017 pätina domácností na Slovensku trpí nevyhovujúcou kvalitou bývania a vyskytujú sa v nich 1,5- až 2,9-násobne častejšie zdravotné problémy. Európska agentúra pre životné prostredie potvrdila, že viac ako 3000 predčasných úmrtí ročne spôsobuje v SR vykurovanie drevom, a tým spôsobené znečistenie ovzdušia.
Slovenské domácnosti pritom podľa Európskej komisie dávajú na energie spojené s bývaním najviac v Európskej únii – 14,5 % svojich príjmov. Na druhej strane, napríklad ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú podľa Svetovej rady pre zelené budovy o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce.
Riešenie v energeticky hospodárnych budovách „Budovy preukázateľne vplývajú na kvalitu života, zdravie a produktivitu ľudí, a tým na prosperitu a ekonomickú výkonnosť celej spoločnosti.
Súčasná kvalita budov na Slovensku je viac prekážkou ako základom rozvoja. Klimatické zmeny, starnutie populácie a urbanizáciu bude náročné zvládnuť bez kvalitných budov,“ domnieva sa Peter Robl z Budov pre budúcnosť.
Riešenie vidí v energeticky hospodárnych budovách napojených na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie. Pre zdravie je podľa neho kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, teda napríklad účinné vetranie, dostatok denného a kvalita umelého osvetlenia, akustická pohoda a tepelný komfort nielen v zime, ale aj v lete. Za nevyhnutnosť považuje adaptáciu budov na nové klimatické podmienky.
Budovy majú rovnaký vplyv ako diaľnice, či zahraničné investície Organizácia poukázala na to, že po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes. Napriek tomu je vyhovujúcich budov medzi obnovenými a novými zatiaľ len málo.
„Keďže do budov sa významne investuje raz za 30 až 40 rokov, kvalita súčasnej výstavby či obnovy budov rozhodne, či budú svojim užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok aj v nasledujúcich desaťročiach,“ poznamenal Robl.
Rýchlejší prechod k naozaj kvalitným budovám možno podľa neho dosiahnuť iba za podpory verejných politík. „Budeme apelovať na vládu, aby budovám venovala primeranú pozornosť. Sme presvedčení, že budovy majú na našu spoločnosť rovnaký alebo väčší vplyv ako diaľnice, energetické zdroje, zahraničné investície či otázka zamestnanosti,“ dodal.
Zdroj: Aktuality.sk