Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Nič nie je také ľahké, ako sa to na prvý pohľad zdá. Všetko trvá vždy kratšie, ako sa pôvodne predpokladalo.

Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.

Aby žena urobila manželstvo šťastným, musí mužovi rozumieť a trochu ho milovať. Aby muž urobil manželstvo šťastným, musí ženu nekonečne milovať a nepokúšať sa ju pochopiť.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.