Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ukončil všetky cenové konania
12. 1. 2024
Pozitívny vplyv na ceny budú mať podľa úradu určené hodnoty tarify za prevádzkovanie systému a tiež výška tarify za systémové služby. Pozitívny vplyv na ceny budú mať podľa úradu určené hodnoty tarify za prevádzkovanie systému a tiež výška tarify za systémové služby, ktoré sú nižšie, ako bola ich hodnota určená nariadením vlády.
Podobne bude nižšia aj cena elektriny určenej na straty, uviedol úrad na svojej internetovej stránke. Ceny plynu zostávajú na rovnakej úrovni ako vlani. "Cena tepla určená úradom k 1. januáru 2024 klesla v priemere oproti cene určenej k 31. decembru 2023 pre domácnosti približne o 14 percent a pre ostatných odberateľov približne o 16 percent," uviedol ÚRSO. Úrad zdôraznil, že ide o priemer cien tepla v rámci celej Slovenskej republiky. Tie sa líšia podľa jednotlivých dodávateľov. Od začiatku roka sa zároveň zvýšili ceny v štyroch zo 14 veľkých vodárenských spoločností. Oravská vodárenská spoločnosť zvýšila cenu odpadovej vody o 6,55 percenta, Vodárenská spoločnosť Ružomberok zvýšila cenu pitnej vody o 24,49 percenta a odpadovej vody o 1,71 percenta. Cenu pitnej aj odpadovej vody zvýšili Trenčianske vodárne a kanalizácie, a to o 14,04 percenta a 11,1 percenta. Severoslovenské vodárne a kanalizácie zvýšili cenu pitnej vody o 4,18 percenta a odpadovej vody o 4,42 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pripravované zmeny v stavebnom zákone
27. 3. 2019
Cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia.
S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Výdavky Slovenska na sociálnu ochranu nedosahujú priemer Európskej únie
25. 3. 2019
Výdavky na sociálnu ochranu na Slovensku v roku 2017 boli na úrovni 14,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nedosahovali priemer eurozóny, ktorý predstavoval 19,8 percenta HDP, ani priemer celej Európskej únie, a to 18,8 percenta HDP. V rámci susedných krajín výrazne viac ako Slovensko na sociálnu ochranu vynakladá Rakúsko (20,5 percenta HDP v roku 2017), ale pred nami je aj Poľsko (16,4 percenta).
Maďarsko na sociálnu ochranu v roku 2017 dalo 14 percent HDP a Česká republika 12 percent. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostatu. Na sociálnu ochranu starých ľudí Slovensko v roku 2017 podľa údajov Eurostatu vynaložilo 7,8 percenta HDP, čo bolo tiež menej ako v Rakúsku (12,5 percenta), ale aj v porovnaní s Poľskom (deväť percent). Výdavky Česka v tejto oblasti boli vo výške 7,3 percenta HDP a v Maďarsku na úrovni sedem percent. Na zdravotníctvo na Slovensku smerovalo 7,1 percenta HDP, pričom v Rakúsku to bolo 8,2 percenta a v Českej republike 7,5 percenta. Za nami zaostali Maďari (4,8 percenta) a Poliaci (4,7 percenta). Slovensko však zo svojho HDP v porovnaní so susedmi najviac dáva na sociálnu ochranu chorých a hendikepovaných, v roku 2017 to bolo 2,9 percenta. Za nami boli Maďari (2,6 percenta), Poliaci (2,4 percenta), Česi (2,1 percenta) a Rakúšania (1,8 percenta). Slovenské výdavky na vzdelávanie v porovnaní so susedným členmi Európskej únie boli v roku 2017 v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšie, a to na úrovni 3,8 percenta. Najviac zo susedov do vzdelávania investovali Maďari (5,1 percenta), nasledovali Poliaci (4,9 percenta), Rakúšania (4,8 percenta) a Česi (4,6 percenta).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vo februári na Slovensku klesla nezamestnanosť, blíži sa k piatim percentám
25. 3. 2019
Nezamestnanosť medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo februári tohto roka dosiahla úroveň 5,16 percenta. Medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Vo februári 2019 bol medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný vo všetkých krajoch, najvýraznejší bol v Košickom kraji. "Po istej stagnácii v januári 2019 bol mesiac február už tradičný. Zaznamenali sme pokles nezamestnanosti a, naopak, stúpla zamestnanosť," skonštatoval minister práce Ján Richter (Smer). Do konca roka 2019 by podľa neho mohla nezamestnanosť ešte klesať. "Verím v pokles, ale nie už tak razantný ako v minulom roku. V niektorých okresoch, kde je nezamestnanosť okolo dvoch percent, bude veľmi ťažké zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov," dodal Richter. Úrady práce evidovali na konci februára 141 432 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s januárom ide o pokles o 2 798 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 17 012 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na "péenke" alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 6,35 percenta. Medzimesačne to znamenalo zníženie o 0,07 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 0,62 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci februára tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 2 148 osôb, v porovnaní s februárom vlaňajška je to menej o 19 293 ľudí.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Miera evidovanej nezamestnanosti vo februári klesla na 5,16 %
23. 3. 2019
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla vo februári tohto roka úroveň 5,16 %. V porovnaní s januárom 2019, keď bola 5,26 %, klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu druhého mesiaca tohto roka 141.432 osôb. „Medzimesačne stav klesol o 2798 osôb, medziročne sa znížil o 17.012, čo je o 10,74 % osôb menej,“ vyčíslil vo štvrtok generálny riaditeľ ÚPSVaR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla vo februári tohto roka 6,35 %. „Medzimesačne klesla o 0,07 p. b., medziročne sa znížila o 0,62 p. b.,“ spresnil Valentovič. Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v druhom mesiaci tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne klesol o 2148 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 19.293 osôb, čo je o 9,98 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVaR.