V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Ľahko pochopiteľný a dobre fungujúci omyl je užitočnejší, ako zložitá a nepochopiteľná pravda.

Ľudia začnú konať rozumne až vtedy, keď už vyčerpali všetky ostatné možnosti.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.

Matka príroda je macocha.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.