Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.

Najlepšie veci rozumie ten, kto vám povie, že to bude trvať nekonečne dlho a stáť nekonečne veľa.

Dokonca aj z ničnerobenia možno byť na smrť unavený. Na smrť môže byť unavený zamestnanec i majiteľ!

Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.

Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)