Murphy radí
O márnom hľadaní - III. večer
Ak obetuješ dostatočne veľa času na získanie potrebnej veci, potreba sa pominie vzápätí potom, ako vec získaš.
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
Odložená vec sa nenájde dovtedy, pokiaľ sa nezoženie nová.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy o láske
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Keby sa všetky styky, aj sexuálne, udržiavali výlučne prostredníctvom advokátov, počet rodinných hádok by značne klesol.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a život
Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.
Zákruta na ceste ešte neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
Pravdepodobnosť, že urobíte neuveriteľne hlúpu a trápnu chybu, je priamo úmerná dôležitosti ľudí, ktorí na vás pozerajú.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Otázky na rádio Jerevan
Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)