Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.

V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.