Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Človek a informácie
Počítač je zariadenie určené na zrýchlenie a zautomatizovanie tvorby chýb.
Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.
Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O márnom hľadaní - III. večer
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Ak sa vec osvedčí, tak ju prestanú vyrábať.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník
Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.
Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.
Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.
(Murphyho zrnká II)