Udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality
2. 9. 2024
Nariadenie vlády SR č. 222/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality po novom upravuje kondicionalitu.
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu. Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nepodlieha kontrole a zníženiu podpory.
Na poľnohospodárskej ploche orná pôda, okrem plôch viacročných plodín, tráv a iných bylinných krmovín a pôdy ležiacej úhorom sa musí dodržiavať povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; v prípade zaradenia medziplodiny v období najneskôr od 1. novembra do výsevu jarných plodín v nasledujúcom roku alebo do výsevu následnej plodiny, možno pestovať tú istú plodinu na tej istej poľnohospodárskej ploche aj druhý rok a v prípade plodín jesenného zberu možno výsev vykonať aj po zbere týchto plodín po 1. novembri, ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno vykonať výsev v určenom termíne, poľnohospodár vykoná výsev bezodkladne potom, čo pominuli nepriaznivé klimatické podmienky a povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov sa uplatní v treťom roku, diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou od 10 ha do 30 ha spôsobom pestovania aspoň dvoch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy, alebo diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou ornej pôdy viac ako 30 ha spôsobom pestovania aspoň troch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % výmery tejto ornej pôdy.
Táto podmienka neplatí, ak sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ponecháva sa úhorom, využíva sa na pestovanie bôbovitých plodín alebo je predmetom kombinácie týchto využití, viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, tvoria trvalé trávne porasty, využíva sa na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín alebo na pestovanie plodín pod vodou počas významnej časti roka, alebo počas významnej časti vegetačného cyklu, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, alebo predstavuje veľkosť ornej pôdy do 10 hektárov. Poľnohospodár certifikovaný sa považuje za poľnohospodára, ktorý spĺňa túto normu DPEP. Uvedené nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. septembra 2024.
K
ERP po novele zákona
11. 12. 2019
Novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice prináša viaceré propodnikateľské opatrenia, ako napr. možnosť ukončenia používania elektronickej registračnej pokladnice podnikateľom alebo inou osobou poverenou podnikateľom.
Podnikateľovi nevzniknú náklady na servisnú organizáciu, predĺženie doby na odoslanie údajov do systému e-kasa v prípade, ak je pokladnica v off-line režime, možnosť používania jednej pokladnice e-kasa klient v prípade združení. Novelou zákona o ERP sa rieši ukončenie certifikácie elektronických registračných pokladníc a v rámci centralizácie kompetencií sa zavádza zmena súvisiaca s výkonom technických expertíz z Colného úradu Bratislava na finančné riaditeľstvo. Zároveň dochádza k zníženiu administratívnej záťaže podnikateľov pri dodatočnom doevidovaní paragónov do pokladnice e-kasa klient bez povinnosti vytlačenia pokladničného dokladu.
Podmienky volebného práva
9. 12. 2019
V posledných rokoch so stúpajúcou aktivizáciou občanov v rôznych občianskych združeniach, aktivitách proti nežiaducim spoločenským javom sa stalo určitou „módou“ túto angažovanosť propagovať nielen v rámci volebnej kampane, ale uvádzať ju aj na kandidátnej listine s cieľom, aby sa tieto údaje dostali na hlasovací lístok a ovplyvňovali voliča aj v období, kedy už je vedenie volebnej kampane zakázané. Ostatná novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva nadobúda účinnosť 1. 5. 2020.
Zároveň dochádzalo k propagácii konkrétnych občianskych združení, ktoré zároveň verejne propagovali svoje sympatie k programom politických strán. Cieľom zákona je zabezpečiť, aby údaje o zamestnaní kandidátov na kandidátnej listine ako aj na hlasovacom lístku boli skutočne údajmi o ich zamestnaní a aby sa tento priestor nezneužíval na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, resp. aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne. Kandidát má samozrejme právo hlásiť sa k rôznym občianskym aktivitám, vyjadriť svoju náklonnosť k hnutiu, avšak to všetko v rámci volebnej kampane a v rámci vysvetľovania svojich vlastných programov a cieľov.
Novela zákona má teda pomôcť najmä voličovi v jednoznačnom rozpoznaní nezávislého kandidáta od kandidáta na kandidátnej listine politickej strany. Volič má právo na pravdivé, neskreslené informácie o kandidátoch a na základe týchto informácií sa vo volebnej miestnosti rozhodovať.
Rast slovenskej ekonomiky spomalil, je najnižší za šesť rokov
6. 12. 2019
Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 1,3 percenta. Spomalenie rastu slovenskej ekonomiky, ktoré naznačoval už vývoj v predošlom štvrťroku, sa v 3. kvartáli tohto roka ešte prehĺbilo. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách dosiahol 1,3 % a jeho tempo sa oproti rovnakému obdobiu vlaňajška spomalilo o 3,3 percentuálneho bodu (p. b.). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) s tým, že ide o najnižší rast od 4. štvrťroku 2013.
V priebehu tohto roka ekonomika rástla v 1. štvrťroku o 3,8 % a v 2. štvrťroku o 2,2 %. "Hodnoty za predošlé štvrťroky boli upravené v rámci veľkej benchmarkovej revízie údajov realizovanej v októbri tohto roka," informovali štatistici. V medzikvartálnom porovnaní sa objem HDP zvýšil reálne o 0,4 %. Celkový objem v bežných cenách bol na úrovni 24,56 miliardy eur a medziročne sa zvýšil o 3,4 %. "Ekonomický vývoj v 3. štvrťroku 2019 sa udržal v pozitívnych číslach a bol podporený hlavne domácim dopytom, v porovnaní s 3. štvrťrokom 2018 bol vyšší o 4,3 %," vyčíslil ŠÚ SR. Rozhodujúci vplyv na jeho rast mala tvorba hrubého kapitálu, ktorý vzrástol o 9,6 %. Okrem kapitálu sa zvyšovali aj všetky výdavky na konečnú spotrebu, v úhrne sa zvýšili o 2,3 %. Konečná spotreba domácností bola vyššia o 1,8 %, verejnej správy o 3,7 % a neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 10,5 %. Zahraničný dopyt naopak klesol už druhý štvrťrok po sebe. V 3. štvrťroku sa však jeho pokles zmiernil na 0,2 %. Dovoz výrobkov a služieb bol vyšší o 3,3 %. Spolu v 1. až 3. štvrťroku dosiahla tvorba HDP 69,9 miliardy eur. V bežných cenách sa medziročne zvýšil o 4,9 %. V stálych cenách o 2,4 %, čo bolo o 1,8 p. b. menej ako v rovnakom období vlaňajška.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Sociálna poisťovňa vydrží hospodáriť bez pomoci štátu len tento rok
6. 12. 2019
Budúci rok má poisťovňa dostať dostať dvesto miliónov eur. Sociálna poisťovňa dokáže hospodáriť bez finančnej pomoci štátu len v tomto roku. Už v budúcom roku by mala zo štátneho rozpočtu dostať finančnú výpomoc v sume 200 miliónov eur a v roku 2021 ďalších sto miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 s výhľadom do roku 2022, ktorý schválil parlament.
V budúcom roku by mala poisťovňa hospodáriť s príjmami v celkovej sume 9,57 miliardy eur, z čoho by takmer 560 miliónov eur mal tvoriť prebytok z tohto roku a ďalších 200 miliónov eur spomínaná pomoc zo štátneho rozpočtu. Bez tohtoročného prebytku a bez výpomoci od štátu by tak mala mať poisťovňa príjmy v sume 8,81 miliardy eur. Výdavky poisťovne na rok 2020 majú dosiahnuť 8,71 miliardy eur. Od ekonomicky aktívnych osôb, teda od zamestnancov, dohodárov, či samostatne zárobkovo činných osôb by poisťovňa mala v budúcom roku vybrať 8,27 miliardy eur, čo by malo byť o 364 miliónov eur viac ako v tomto roku. Príjmy poisťovne z dlžného poistného majú budúci rok predstavovať 217 miliónov eur, čo je na úrovni tohto roka. Na poistnom za poistencov štátu má Sociálna poisťovňa zinkasovať 273 miliónov eur, čo je o 44 miliónov eur viac ako v tomto roku. Na vyplácanie dôchodkov má poisťovňa v budúcom roku vynaložiť 7,62 miliardy eur, teda o 279 miliónov eur viac ako v tomto roku. Z tejto sumy by si 218,7 milióna eur mala vyžiadať valorizácia dôchodkov od 1. januára budúceho roka. Výdavky na dávky nemocenského poistenia a dávky v nezamestnanosti však majú oproti tomuto roku klesnúť. Kým v tomto roku by výdavky na dávky nemocenského poistenia mali dosiahnuť 764,4 milióna eur, na rok 2020 by sa mali znížiť na 728,3 milióna eur. Pri výdavkoch na dávky v nezamestnanosti má ísť o pokles z tohtoročných 202 miliónov eur na 176,7 milióna eur.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)