Udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality
2. 9. 2024
Nariadenie vlády SR č. 222/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality po novom upravuje kondicionalitu.
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu. Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nepodlieha kontrole a zníženiu podpory.
Na poľnohospodárskej ploche orná pôda, okrem plôch viacročných plodín, tráv a iných bylinných krmovín a pôdy ležiacej úhorom sa musí dodržiavať povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; v prípade zaradenia medziplodiny v období najneskôr od 1. novembra do výsevu jarných plodín v nasledujúcom roku alebo do výsevu následnej plodiny, možno pestovať tú istú plodinu na tej istej poľnohospodárskej ploche aj druhý rok a v prípade plodín jesenného zberu možno výsev vykonať aj po zbere týchto plodín po 1. novembri, ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno vykonať výsev v určenom termíne, poľnohospodár vykoná výsev bezodkladne potom, čo pominuli nepriaznivé klimatické podmienky a povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov sa uplatní v treťom roku, diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou od 10 ha do 30 ha spôsobom pestovania aspoň dvoch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy, alebo diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou ornej pôdy viac ako 30 ha spôsobom pestovania aspoň troch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % výmery tejto ornej pôdy.
Táto podmienka neplatí, ak sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ponecháva sa úhorom, využíva sa na pestovanie bôbovitých plodín alebo je predmetom kombinácie týchto využití, viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, tvoria trvalé trávne porasty, využíva sa na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín alebo na pestovanie plodín pod vodou počas významnej časti roka, alebo počas významnej časti vegetačného cyklu, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, alebo predstavuje veľkosť ornej pôdy do 10 hektárov. Poľnohospodár certifikovaný sa považuje za poľnohospodára, ktorý spĺňa túto normu DPEP. Uvedené nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. septembra 2024.
K
Tehotenské
12. 8. 2021
Účelom nového druhu nemocenskej dávky – tehotenské, je zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa jej vlastného uváženia, napr. na stravu, vitamíny, oblečenie a podobne.
To znamená, že poskytnutie tejto dávky nie je viazané na konkrétny účel a nie je potrebné žiadnym spôsobom dokladovať jej použitie.
Poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Teda obdobne ako v prípade materského sa ustanovila ako podmienka nároku na tehotenské získanie aspoň 270 dní nemocenského postenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ predchádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, tak aj pri tehotenskom sa do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v prípade zamestnankyne, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. Inak povedané poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva.
Podmienka vzniku nároku od 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu bola prijatá s ohľadom na hranicu, do kedy možno v zmysle zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov vykonať umelé prerušenie tehotenstva, ako aj s ohľadom na vyššie riziko spontánneho potratu počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva.
Deň začatia poskytovania tehotenského sa určí odpočítaním 27 týždňov od predpokladaného lekárom určeného dňa pôrodu. Lekárom určený predpokladaný deň pôrodu je inštitút zaužívaný v právnom poriadku, preto sa v zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona navrhlo od neho odvíjať nárok na tehotenské, čím sa sledovalo zjednodušenie určenia dňa, od ktorého vznikne poistenkyni nárok na tehotenské.
K
Preplatok z ročného zúčtovania poistného
10. 8. 2021
Zdravotná poisťovňa je povinná po zúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátiť preplatok z ročného zúčtovania poistného platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska voči oznámeniu o výsledku ročného zúčtovania poistného alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.
Do 31. decembra 2021 je zdravotná poisťovňa povinná oznámiť výsledok ročného zúčtovania poistného poistencom a platiteľom poistného, u ktorých výsledok ročného zúčtovania (preplatok alebo nedoplatok) nedosiahol najmenej 5 eur (tento rozdiel sa nevysporiadava).
V zákone o dani z príjmov je osobitne upravené len zdanenie preplatku z ročného zúčtovania poistného. Na uplatnenie nedoplatku sa vzťahujú rovnaké ustanovenia zákona, ktoré upravujú poistné ako výdavok k zdaniteľným príjmom.
K
Export aj import prekonali predpandemickú úroveň skoro o pätinu
9. 8. 2021
Export aj import Slovenskej republiky v júni tohto roka prekonali predpandemickú úroveň takmer o pätinu. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad. Medziročne rástlo obchodovanie so zahraničím už piaty mesiac po sebe.
redbežné údaje ukazujú, že zahraničný obchod skončil v júni v prebytku 297 miliónov eur a obchodná bilancia je tak kladná už 14 mesiacov.
"Vývoz absolútnej väčšiny tovarových skupín dosahoval výrazne vyššie hodnoty ako pred pandémiou, teda v júni 2019," zdôraznili štatistici.
Celkový vývoz tovaru v júni dosiahol hodnotu 7,7 miliardy eur, pri medziročnom raste o 16,6 percenta. Zvýšil sa aj celkový dovoz tovaru o 28,3 percenta na 7,4 miliardy eur. Export presiahol hodnoty spred dvoch rokov o 19 percent a import o 18,7 percenta.
V
Výstavba niektorých ciest môže byť ohrozená
6. 8. 2021
Problém so zdražovaním stavebných materiálov má nielen finančnú, ale aj časovú rovinu. Upozornil na to minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) počas štvrtkového (5. 8.) live streamu na sociálnej sieti.
O probléme chce hovoriť s Úradom pre verejné obstarávanie a stretnutie má už dohodnuté aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). "V utorok (10. 8.) mám stretnutie s pánom premiérom, budem ho informovať o tejto situácii a aj o prípadných riešeniach," spomenul Doležal.
Problematika zdražovania stavebných materiálov má podľa jeho slov dve roviny – finančnú a časovú.
Finančná rovina problému je tu najmä preto, lebo väčšina zmlúv vychádzajúcich z verejného obstarávania zakazuje meniť jednotkovú cenu vysúťažených tovarov a komodít.
"Môžem dodatkovať zmluvu o tzv. nadpráci, napríklad, že sa ukáže, že bolo treba viac betónu či železa. Taký dodatok spraviť môžem, zákon o verejnom obstarávaní na to pamätá. Ale zvyšovať jednotkové ceny nedokážem a nesmiem," ilustroval minister.
Pri riešení tohto problému si chce Doležal "sadnúť" aj s ÚVO. "V prípade, ak to bude preukázateľné, viem si predstaviť zásadné usmernenie ÚVO, ktoré by povedalo, že v týchto a týchto prípadoch to môžeme brať ako vis maior," uviedol Doležal. Preukazovať by sa to mohlo napríklad dátami od Štatistického úradu SR. Minister pripúšťa aj možnosť rýchlej zmeny zákona o verejnom obstarávaní.
V