Slovensko si požičalo až na 30 rokov
16. 10. 2017
Pre rakúskych a nemeckých investorov sú slovenské dlhopisy atraktívnejšie ako domáce. Dôvodom je atraktívnejší úrok. V nemecky hovoriacich krajinách skončila až polovica najnovšej emisie 30-ročných obligácií. Cenné papiere s takou dlhou splatnosťou sme vydali prvý raz.
Ročný výnos bol stanovený na dve percentá, čo je približne na úrovni susedného Česka. Na porovnanie: nemecké tridsaťročné dlhopisy sa predávajú so sadzbou okolo 1,25 percenta. Celkový záujem dosiahol takmer 2,8 miliardy. Dôvodom záujmu v germánskych štátoch je podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka to, že „majú obrovský prebytok kapitálu a investíciou do slovenských dlhopisov dokážu mierne zvýšiť výnosy svojich portfólií“. Dôležitou správou je podľa neho aj fakt, že väčšina investorov je zo západnej Európy, pričom zo Slovenska iba jedno percento.
ÚRSO už pracuje na nových cenách elektriny
11. 10. 2017
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) priznal, že pre neustále rastúce ceny silovej elektriny na trhoch musí využiť regulačné nástroje v maximálnej možnej miere.
„Momentálne pracujeme na tom, aby pri maximálnom využití regulačných nástrojov sme dokázali zabezpečiť optimálne koncové ceny energií pre slovenské domácnosti a podnikateľov. Samozrejme v mantineloch, ktoré umožňuje platná legislatíva a pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu,“ informoval regulátor.
Cena elektriny na burzách je o tretinu vyššia ako vlani
Domácnosti a malí a strední podnikatelia by sa mali budúcoročné ceny elektriny dozvedieť koncom novembra, respektíve začiatkom decembra. Ako vyplýva z aktuálnych údajov zverejnených regulátorom, cena jedného druhu elektriny sa na burze ku koncu septembra pohybovala na úrovni 40 eur a druhého typu elektriny na úrovni zhruba 38 eur za megawatthodinu. V septembri minulého roka bola pritom burzová cena takzvanej silovej elektriny vo výške 32, respektíve 28 eur za megawatthodinu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do koncových cien elektriny počíta s priemernou veľkoobchodnou cenou elektriny na tento rok vo výške necelých 28 eur za megawatthodinu. Pri stanovení budúcoročnej koncovej ceny elektriny pracuje regulátor s aritmetickým priemerom denných cien druhého typu silovej elektriny na pražskej burze v prvom polroku. Veľkoobchodná cena tohto typu elektriny bola v prvom polroku tohto roka na úrovni od približne 31 eur do 33 eur za megawatthodinu. Veľkoobchodná cena prvého typu elektriny sa pohybovala od zhruba 32 eur do necelých 52 eur za megawatthodinu.
nvestičný trh sa na Slovensku spomalil
10. 10. 2017
Minulý rok bol trh s komerčnými nehnuteľnosťami z hľadiska vložených investícií rekordný. V prvom polroku 2017 sa síce počet uzatvorených transakcií znížil, no odborníci zo spoločnosti Colliers International odhadujú, že na konci roka bude omnoho vyšší než dlhodobý priemer.
Ten sa za posledných osem rokov pohyboval na ročnej úrovni 290 miliónov eur. „V prvej polovici tohto roka bolo uzatvorených 11 transakcií, čo znamenalo investíciu vo výške viac ako 135 miliónov eur,“ tvrdí Ermanno Boeris, riaditeľ spoločnosti Colliers International. Podľa konateľa realitnej kancelárie Re/Max Alexandra Krajňaka bude posledný kvartál tohto roka objemovo najsilnejší. „Je možné predpokladať, že by presiahol dvoj- až trojnásobok ročného priemeru,“ tvrdí Krajňak. Odborníci konzultačnej spoločnosti očakávajú v najbližších mesiacoch ďalšie transakcie. Práve vďaka nim by sa mal rok 2017 stať rekordným. Dôvodom je okrem priaznivých makroekonomických podmienok aj dostupnosť kvalitných nehnuteľností. „Trh strednej a východnej Európy je pre investorov zaujímavý hlavne z hľadiska stabilnej ekonomickej situácie a hospodárskeho rastu, stále relatívne dostupných cien a dobre investičnej návratnosti,“ tvrdí Krajňak.
Kažimír ukázal nový rozpočet. Pozrite si jeho najdôležitejšie čísla Vláda plánuje deficit 0,83 percenta.
5. 10. 2017
Ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh rozpočtu na budúci rok. Vláda by o ňom mala rokovať budúci týždeň, teda v stredu 11. októbra. Potom bude zákon predložený na schválenie do Národnej rady. Toto sú jeho najdôležitejšie čísla.
0,83 percenta
Je číslo deficitu, s ktorým vláda počíta na budúci rok. Znížiť na túto úroveň by sa mal z tohtoročného plánovaného deficitu na úrovni 1,29 percenta.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že plán znižovania deficitu je odvážny a takto to na tlačovej konferencii prezentovala aj koalícia, tak opak je pravda.
Ešte minulý rok sa totiž pri schvaľovaní aktuálneho rozpočtu počítalo s tým, že v roku 2018 bude deficit iba 0,44 percenta. To v praxi znamená, že vláda ustupuje od svojich prvotných zámerov a chce v budúcom roku míňať viac, ako pôvodne chcela. Vo svojom komentári, ktorý pomenovala Zajtra, zajtra len nie dnes na to nedávno upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek priaznivému ekonomickému vývoju a lepšiemu výberu daňových príjmov sa cieľ vlády v oblasti deficitu verejnej správy na konkrétny rok v priebehu aktualizácie trojročných rozpočtov každoročne zhoršuje,“ napísala v komentári rada. Podľa prepočtov Denníka N teda plánuje vláda v budúcom roku minúť o 300 miliónov eur viac, ako sľubovala pred rokom. V roku 2019 navrhuje minister financií Peter Kažimír v rozpočte deficit na úrovni 0,10 percenta a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy.
49,9 percenta
Je plánovaný dlh na budúci rok. Má ísť, podľa toho, čo ministerstvo financií píše v rozpočte, o najnižší dlh Slovenska od roku 2012.
Ide však len o percentuálne vyjadrenie dlhu. V nominálnom vyjadrení, naopak, náš dlh každoročne stúpa a inak to nebude ani budúci rok. Kým tento rok by mal byť dlh približne 41,3 miliardy eur. V budúcom roku by mal už stúpnuť na 43,2 miliardy eur. Zároveň v štátnom rozpočte rezort predpokladá, že od roku 2019 klesne dlh na úroveň 47,8 percenta, teda mimo takzvaných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Dlhová brzda na Slovensku funguje od roku 2012, keď ju presadila vláda Ivety Radičovej. Za hlasoval aj Smer. Slúži na to, aby štát príliš nemíňal. V podstate ho brzdí v bezhlavom rozhadzovaní. A ak sa to už rozhodne urobiť, tak už za cenu tvrdých sankcií. V krajnom prípade míňanie môže viesť až k povinnosti predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet.
Sankčné pásma. (zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť)
4,2 percenta
Je číslo, ktoré má ukazovať, ako bude podľa odhadov rásť v budúcom roku naša ekonomika. Tento rok vzrastie ekonomika o 3,3 percenta.
„Za zrýchlením rastu ekonomiky oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu,“ vysvetľuje ministerstvo financií v rozpočte.
Naráža tým na spustenie novej výrobky Porsche Cayenne v bratislavskom závode automobilky Volkswagen, ako aj na spustenie výroby v nitrianskom závode britskej automobilky Jaguar Land Rover.
13,98 miliardy eur
S takýmito príjmami počíta pre budúci rok vláda v novom návrhu rozpočtu.
Výdavky by mali zase dosiahnuť 15,96 miliardy eur. A hotovostný schodok má teda v budúcom roku byť na úrovni 1,97 miliardy eur.
1,8 percenta
O toľko má na Slovensko v budúcom roku vzrásť zamestnanosť. „Ešte nikdy nebolo na Slovensku zamestnaných toľko ľudí ako v súčasnosti, keď u nás pracuje viac ako 2,3 milióna osôb a vďaka plánovanému spusteniu výroby v automobilovom priemysle môžeme očakávať vznik ďalších pracovných miest,“ hovorí Kažimír.
Nové miesta majú vznikať vo všetkých sektoroch ekonomiky, primárne však v priemysle a službách. Miera nezamestnanosti vďaka tomu klesne na úroveň 7,3 percenta.
Okrem toho, že budú nové miesta obsadzovať Slováci, ministerstvo financií, ale ráta aj s tým, že ich budú obsadzovať čoraz viac ľudia z iných krajín a počíta aj s návratom Slovákov zo zahraničia.
4,6 percenta
Je predpokladaný rast nominálnej mzdy. Veľkú časť tohto rastu by mala v budúcom roku „zjesť“ inflácia, ktorá po rokoch začala opäť viditeľnejšie rásť. V budúcom roku sa preto očakáva, že dosiahne úroveň 1,7 percenta.
Reálne by mali teda ľudia vo svojich peňaženkách vidieť viac o 2,9 percenta.
82,7 milióna eur
Je suma, o ktorú vláda príde, pretože ruší daňové licencie, ktoré na Slovensku fungujú od roku 2014. „Zavedenie daňovej licencie malo za úlohu zvýšiť daňové príjmy od firiem dlhodobo vykazujúcich nulový základ dane a následne nulovú daňovú povinnosť,“ vysvetľuje ministerstvo v rozpočte.
Zrušenie licencií sľúbila koalícia ešte v programovom vyhlásení. Rok
2018 je teda prvý, keď podnikatelia reálne nebudú musieť zaplatiť takzvanú minimálnu daň.
„Rozpočet počíta aj s prioritami vlády, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov, umožnenie dobrovoľného vyplácania 13. a 14. platu a ďalšie opatrenia definované v pripravovanej legislatíve,“ dodal Kažimír.
ZDROJ: aktuality.sk