Udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality
2. 9. 2024
Nariadenie vlády SR č. 222/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality po novom upravuje kondicionalitu.
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu. Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nepodlieha kontrole a zníženiu podpory.
Na poľnohospodárskej ploche orná pôda, okrem plôch viacročných plodín, tráv a iných bylinných krmovín a pôdy ležiacej úhorom sa musí dodržiavať povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; v prípade zaradenia medziplodiny v období najneskôr od 1. novembra do výsevu jarných plodín v nasledujúcom roku alebo do výsevu následnej plodiny, možno pestovať tú istú plodinu na tej istej poľnohospodárskej ploche aj druhý rok a v prípade plodín jesenného zberu možno výsev vykonať aj po zbere týchto plodín po 1. novembri, ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno vykonať výsev v určenom termíne, poľnohospodár vykoná výsev bezodkladne potom, čo pominuli nepriaznivé klimatické podmienky a povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov sa uplatní v treťom roku, diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou od 10 ha do 30 ha spôsobom pestovania aspoň dvoch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy, alebo diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou ornej pôdy viac ako 30 ha spôsobom pestovania aspoň troch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % výmery tejto ornej pôdy.
Táto podmienka neplatí, ak sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ponecháva sa úhorom, využíva sa na pestovanie bôbovitých plodín alebo je predmetom kombinácie týchto využití, viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, tvoria trvalé trávne porasty, využíva sa na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín alebo na pestovanie plodín pod vodou počas významnej časti roka, alebo počas významnej časti vegetačného cyklu, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, alebo predstavuje veľkosť ornej pôdy do 10 hektárov. Poľnohospodár certifikovaný sa považuje za poľnohospodára, ktorý spĺňa túto normu DPEP. Uvedené nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. septembra 2024.
K
Slovenská ekonomika mierne pribrzdila
15. 11. 2017
Spomedzi krajín V4 rástlo Slovensko v treťom kvartáli najpomalšie. Podľa Štatistického úradu sa rast oproti druhému štvrťroku spomalil z 3,7 na stále solídnych 3,3 percenta. Rovnaké číslo nám na koniec roka odhaduje vo svojej jesennej prognóze aj Európska komisia.
Analytici odhadujú, že motorom rastu je domáci dopyt, najmä spotreba domácností. „Pomáha tomu priaznivý vývoj na trhu práce, teda pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd, ktorý prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností,“ vysvetlila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodala, veľmi dobre sa darí aj Nemecku, ktoré ako náš hlavný obchodný partner rastie najrýchlejšie od začiatku roku 2014.
Investície Slovákov výrazne rastú
13. 11. 2017
O Slovákoch sa hovorí, že sú konzervatívni investori. Ako ukazuje analýza Slovenskej asociácie správcovských spoločností, od roku 2010 do roku 2017 u nás stúpol podiel investorov do zmiešaných a akciových fondov. A to z 20 na 60 percent. Na konferencii Kolektívne investovanie na Slovensku 2017 odznela aj informácia, že sme dokonca prekonali priemer v krajinách Európy.
V krajinách EFAMA podľa štatistiky investovalo do akciových a zmiešaných fondov 55 percent osôb. Údaje sú za obdobie do konca septembra 2017. Na porovnanie, v roku 2010 bola výška investície do týchto produktov na európskej úrovni takmer rovnaká, kým u nás výrazne stúpla. „Celkový majetok pod správou Slovenskej asociácie správcovských spoločností je takmer 8,5 miliardy eur,“ ozrejmil Ivan Znášik, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie správcovských spoločností. Oproti minulému roku zaznamenala spoločnosť nárast vo výške 9,5 percenta. Najväčší objem majetku sa pritom nachádza v zmiešaných fondoch a tvorí až 40,5 percenta. Naopak, odlev finančných prostriedkov zaznamenali tento rok dlhopisové fondy. Aktuálne tvoria objem vo výške 21,7 percenta. Posledným z rozšírených typov sú realitné fondy, do ktorých Slováci investujú čím ďalej, tým viac. Aktuálne ide o necelých 15 percent.
Inflácia vyletela na štvorročné maximum
13. 11. 2017
Ceny tovarov a služieb na Slovensku tento rok v októbri rástli najrýchlejšie od jari 2013. Tempo medziročnej miery inflácie zrýchlilo na 1,7 percenta z 1,6 percenta v septembri, informoval Štatistický úrad. Ekonómovia v priemere očakávali, že inflácia sa v októbri udrží na septembrovej úrovni.
Rast v medziročnom porovnaní zaznamenali ceny takmer vo všetkých sledovaných kategóriách. Mierne zlacnelo bývanie a energie, rovnako ako nábytok a vybavenie domácností. Potraviny, ktoré spolu s energiami majú značný podiel na spotrebiteľskom koši pre výpočet inflácie, zdraželi medziročne o 6,5 percenta. To bol najrýchlejší rast za posledných viac ako šesť rokov. Slovensko zaznamenalo v rokoch 2014 až 2016 defláciu, spotrebiteľské ceny tak v priemere klesali. Národná banka Slovenska v poslednej prognóze odhadla, že tempo rastu spotrebiteľských cien na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch zrýchľovať. Inflácia by sa z tohto roku očakávaných 1,2 percenta mala dostať už v budúcom roku na úroveň dvoch percent.
Priemysel v septembri rástol o 2,3 %
10. 11. 2017
Priemyselná produkcia v septembri medziročne vzrástla o 2,3 %. Vývoj ovplyvnil rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, priemyselnej výrobe o 1,8 % a pokles v ťažbe a dobývaní o 6,6 %. V piatok o tom informoval Štatistický úrad SR.
Zo špeciálnych zoskupení priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom raste produkcie, najvýznamnejšie zvýšenie zaznamenali výroba kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 14,3 %. Vzrástla aj dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,7 %, či ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení o 10 %. Celkovú produkciu ovplyvnil pokles hlavne vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,8 %, či vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 6,6 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v septembri oproti augustu zvýšila o 0,9 %. Od začiatku tohto roka vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 4,2 %, v tom v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 7,3 % a v priemyselnej výrobe o 4 %. Produkcia klesla v ťažbe a dobývaní o 1,5 %.