Udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality
2. 9. 2024
Nariadenie vlády SR č. 222/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality po novom upravuje kondicionalitu.
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu. Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nepodlieha kontrole a zníženiu podpory.
Na poľnohospodárskej ploche orná pôda, okrem plôch viacročných plodín, tráv a iných bylinných krmovín a pôdy ležiacej úhorom sa musí dodržiavať povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; v prípade zaradenia medziplodiny v období najneskôr od 1. novembra do výsevu jarných plodín v nasledujúcom roku alebo do výsevu následnej plodiny, možno pestovať tú istú plodinu na tej istej poľnohospodárskej ploche aj druhý rok a v prípade plodín jesenného zberu možno výsev vykonať aj po zbere týchto plodín po 1. novembri, ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno vykonať výsev v určenom termíne, poľnohospodár vykoná výsev bezodkladne potom, čo pominuli nepriaznivé klimatické podmienky a povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov sa uplatní v treťom roku, diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou od 10 ha do 30 ha spôsobom pestovania aspoň dvoch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy, alebo diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou ornej pôdy viac ako 30 ha spôsobom pestovania aspoň troch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % výmery tejto ornej pôdy.
Táto podmienka neplatí, ak sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ponecháva sa úhorom, využíva sa na pestovanie bôbovitých plodín alebo je predmetom kombinácie týchto využití, viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, tvoria trvalé trávne porasty, využíva sa na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín alebo na pestovanie plodín pod vodou počas významnej časti roka, alebo počas významnej časti vegetačného cyklu, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, alebo predstavuje veľkosť ornej pôdy do 10 hektárov. Poľnohospodár certifikovaný sa považuje za poľnohospodára, ktorý spĺňa túto normu DPEP. Uvedené nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. septembra 2024.
K
Samosprávy schválili rozpočty, až potom prišla nová povinnosť
29. 1. 2018
V tomto roku plánuje štát vyčleniť na sociálne služby o 50 miliónov viac ako vlani, takmer 150 miliónov. Novela zákona však hovorí, že peniaze sa môžu použiť iba na platy, ostatné prevádzkové náklady pripadli obciam a mestám. Tie tvrdia, že sa na novú situáciu pripraviť nestihli, novela bola prijatá iba v novembri.
Zmena najviac zasiahla práve denné stacionáre a ambulantné služby, upozornila Helena Šuvadová, štatutárna zástupkyňa zariadenia pre seniorov OZ Monika v Močenku. „Nie je prechodné obdobie, aby sa každý, koho sa týka táto novela, pripravil na vážne zmeny. Čoraz viac vidieť obrovské problémy s jej uskutočňovaním,“ vysvetlila a dodala, že podľa platného usmernenia obce a mestá sú povinné dofinancovať prevádzkové náklady, mnohé však spomínajú dôvody, prečo tak nemôžu urobiť. Samosprávy totiž často nie sú pripravené zvládnuť nové nároky vo financovaní – keď sa rozpočty tvorili a odsúhlasovali, zákon ešte nebol schválený. Dôsledok je, že zariadenia nemajú na prevádzku ani na platy. Riaditeľka stacionára v Lučenci Margaréta Žigová dodala, že viaceré mestá a obce už dávnejšie avizovali, že na zmeny nebudú mať financie.
Slovensko ako krajina mladých podnikateľov. V rámci EÚ ich má viac len Luxembursko
26. 1. 2018
Slovensko sa vyznačuje výraznejším zastúpením mladších vekových kategórií podnikateľov v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) a nízkym zastúpením starších vekových skupín v podnikaní. Poukazuje na to analýza Slovak Business Agency (SBA), ktorá spracúva údaje zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.
Charakteristickým pre posledné spracované obdobie roku 2016 bol pokračujúci nárast zastúpenia podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov. Ich počet sa zvýšil z 13,1 percent v roku 2015 o 0,8 percentuálneho bodu (p. b.) v nasledujúcom roku. V porovnaní s vybranými krajinami EÚ má Slovensko vyššie zastúpenie podnikateľov v mladších vekových skupinách. Z celkového počtu podnikateľov v SR bolo na základe údajov Eurostatu 12,8 percent vo veku od 15 do 29 rokov, čo je o 4,8 p. b. viac ako v EÚ. Vekovú kategóriu 30 až 39-ročných predstavovalo 27,3 percent, a teda o 6,7 p. b. viac ako v EÚ. Vo veku od 40 až 49 rokov na Slovensku v roku 2016 podnikalo 30,8 percent, čo prevyšuje hodnoty EÚ o 2,0 p. b. Najvyššie zastúpenie mladých podnikateľov vo veku do 29 rokov v rámci EÚ bolo zaznamenané v Luxembursku (14,2 percent) a hneď za ním nasledovalo Slovensko s 12,8 percent, ktoré v tejto kategórii vedie aj v rámci krajín V4. V Poľsku podiel mladých podnikateľov dosiahol 8,7 percent, v Česku 8,3 percent a v Maďarsku 5,6 percent.
Starší podnikajú menej.Spomedzi porovnávaných krajín dosiahlo Slovensko najnižšie zastúpenie v kategórii nad 50 rokov. V SR bolo podľa údajov vo veku 50 až 59 rokov 22,6 percent podnikateľov, a to je o 4,6 p. b. menej ako v EÚ. Skupina podnikateľov od 60 do 74 rokov tvorila 6,4 percent, čo predstavuje o 8,9 p. b. menej ako čísla EÚ v tejto kategórii. Napriek tomu dochádza dlhodobo na Slovensku k nárastu zastúpenia podnikateľov vo vyšších vekových kategóriách. Ukazujú to aj údaje Eurostatu v Indexe starnutia podnikateľov v SR, podľa ktorého v roku 2016 na 100 podnikateľov vo veku menej ako 30 rokov pripadala takmer polovica (49,8 percent) podnikateľov starších ako 60 rokov. Pre porovnanie, pred takmer desiatimi rokmi to bolo 14,8 percent.
Exekučná amnestia sa Dôvere oplatila. Ozvalo sa jej 4-tisíc dlžníkov
24. 1. 2018
Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo viac ako štyri tisíc dlžníkov. Ako uviedli zástupcovia zdravotnej poisťovne v pondelok na tlačovej konferencii, spolu zaplatili dva milióny eur, pričom vďaka amnestii sa ukončilo 11-tisíc exekučných konaní. Cieľ získať aspoň časť peňazí z ťažko vymožiteľných pohľadávok sme naplnili.
Sumu dva milióny eur chceme použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov,“ zhodnotil generálny riaditeľ poisťovne Martin Kultan. Ak do 31. decembra 2017 zaplatili dlžníci na zdravotnom poistení polovicu istiny vymáhanej v exekúcii, poisťovňa ju zastavila, exekútorovi zaplatila trovy exekúcie a zvyšok dlhu ďalej nevymáhala. Amnestia sa týkala starších exekúcií, teda tých, ktoré Dôvera podala na vymáhanie do 31. decembra 2015 a pri ktorých bol zostatok dlhu 100 eur a viac. Dlžníkov poisťovňa vyzvala na úhradu dlhu listom s vyčíslením dlhu a s podrobným vysvetlením, ako treba postupovať. Po zaplatení dlhu, respektíve po zbavení sa všetkých exekúcií, majú dlžníci nárok na úhradu všetkej zdravotnej starostlivosti, vrátane plánovaných zákrokov v nemocnici či kúpeľnej liečby. Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Martin Kultan zároveň informoval, že Dôvera očakáva za rok 2017 zisk vo výške približne cez 10 miliónov eur. „To je zhruba jedno percento z predpísaného poistného,“ dodal.
Z minerálnych olejov nám unikajú milióny
22. 1. 2018
Z motora cez výfuk až do štátnej kasy. Tak vyzerá realita na trhu s pohonnými látkami. Na Slovensku sa totiž ročne spotrebujú približne tri miliardy litrov palív, vďaka čomu je štátna kasa bohatšia o takmer dve miliardy eur v dôsledku spotrebnej dane. A štát si je vedomý, že práve v tejto oblasti by mohol vybrať aj viac. Konkrétne to, čo mu v dôsledku daňových únikov prekĺzne pomedzi prsty.
Aj preto bola prijatá novela zákona, ktorá by mala daňovým únikom zamedziť, no zrejme v jej dôsledku množstvo malých hráčov na trhu skončí. Podmienkami totiž budú ročný predaj na úrovni 30 miliónov litrov pohonných látok alebo zvýšenie základného imania na pol milióna eur. Podľa odborníkov v odbore je takýto krok podľa vzoru okolitých krajín logický, keďže podľa nich majetková garancia prispeje k tomu, aby nemohli zmiznúť s peniazmi štátu v podobe spotrebnej dane.