Udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality
2. 9. 2024
Nariadenie vlády SR č. 222/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality po novom upravuje kondicionalitu.
Poľnohospodár je povinný dodržiavať požiadavky hospodárenia a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k tomuto nariadeniu. Poľnohospodár s celkovou výmerou poľnohospodárskej plochy najviac 10 ha nepodlieha kontrole a zníženiu podpory.
Na poľnohospodárskej ploche orná pôda, okrem plôch viacročných plodín, tráv a iných bylinných krmovín a pôdy ležiacej úhorom sa musí dodržiavať povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; v prípade zaradenia medziplodiny v období najneskôr od 1. novembra do výsevu jarných plodín v nasledujúcom roku alebo do výsevu následnej plodiny, možno pestovať tú istú plodinu na tej istej poľnohospodárskej ploche aj druhý rok a v prípade plodín jesenného zberu možno výsev vykonať aj po zbere týchto plodín po 1. novembri, ak vzhľadom na nepriaznivé klimatické podmienky nemožno vykonať výsev v určenom termíne, poľnohospodár vykoná výsev bezodkladne potom, čo pominuli nepriaznivé klimatické podmienky a povinnosť striedania tej istej plodiny na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov sa uplatní v treťom roku, diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou od 10 ha do 30 ha spôsobom pestovania aspoň dvoch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy, alebo diverzifikácie plodín na poľnohospodárskej ploche orná pôda s celkovou výmerou ornej pôdy viac ako 30 ha spôsobom pestovania aspoň troch rôznych plodín; hlavná plodina nesmie pokrývať viac ako 75 % výmery tejto ornej pôdy a dve hlavné plodiny spoločne nesmú pokrývať viac ako 95 % výmery tejto ornej pôdy.
Táto podmienka neplatí, ak sa viac ako 75 % ornej pôdy využíva na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ponecháva sa úhorom, využíva sa na pestovanie bôbovitých plodín alebo je predmetom kombinácie týchto využití, viac ako 75 % poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, tvoria trvalé trávne porasty, využíva sa na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín alebo na pestovanie plodín pod vodou počas významnej časti roka, alebo počas významnej časti vegetačného cyklu, alebo je predmetom kombinácie týchto využití, alebo predstavuje veľkosť ornej pôdy do 10 hektárov. Poľnohospodár certifikovaný sa považuje za poľnohospodára, ktorý spĺňa túto normu DPEP. Uvedené nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. septembra 2024.
K
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
12. 3. 2018
Cieľom novely zákona je odstrániť problém interpretačnej a aplikačnej praxe, podľa ktorej niektoré školské zariadenia, napríklad školské jedálne a centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov, alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia, na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania.
Znenie § 38 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve výslovne ustanovuje správne konanie len pre rozhodovanie riaditeľa základnej školy a strednej školy.
Potreba takejto úpravy je aktuálna aj vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní. Novelizáciou zákona sa tak odstránia zároveň pochybnosti o tom, na ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sa zákon o e-Governmente vzťahuje.
Novela zákona umožňuje Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správcovi a prevádzkovateľovi Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plniť úlohy voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 5 zákona č. 272/2015 Z. z. Do ustanovení týkajúcich sa siete a centrálneho registra sa dopĺňajú alebo precizujú ustanovenia týkajúce sa spracúvaných údajov.
Kybernetická bezpečnosť – nový zákon
9. 3. 2018
Cieľom smernice NIS je zaručiť spoločnú bezpečnosť sietí a informačných systém v rámci Európskej únie, prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti internetu a súkromných sietí a informačných systémov, na ktorých je do značnej miery postavené fungovanie hospodárskych a spoločenských záujmov.
Cieľom nového zákona je vytvoriť funkčný legislatívny rámec nevyhnutný pre efektívnu realizáciu kľúčových opatrení pre bezpečnosť národného kybernetického priestoru, ktorý transponuje priority a požiadavky, ktoré boli vytvorené na európskej úrovni a prijaté všeobecným konsenzom prostredníctvom smernice NIS.
Siete a informačné systémy hrajú zásadnú úlohu pri slobodnom pohybe a často sú prepojované a spájané internetom, ako globálnym nástrojom. Narušenie siete a informačných systémov v jednom členskom štáte sa preto dotýka ďalších členských štátov a celej Európskej únie. Odolnosť sietí a stabilita informačného systému je preto základným predpokladom hladkého a nerušeného fungovania vnútorného trhu Európskej únie a predpokladom dôveryhodnej medzinárodnej spolupráce.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa zameriava na posilnenie právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov, zvyšuje ich vzájomnú koordináciu a predstavuje bezpečnostné podmienky pre kľúčové sektory.
Významným subjektom na poli kybernetickej bezpečnosti v Európskej únii je Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), ktorá prispieva k zabezpečovaniu vysokého stupňa bezpečnosti a v spolupráci s európskymi krajinami vytvára spoločnú kultúru bezpečností sietí a informačných systémov v Európskej únii.
Povinnosti členských štátov vyplývajúce zo smernice NIS sú nastavené na najnižšej prijateľnej úrovni nevyhnutnej k dosiahnutiu požadovanej pripravenosti a k zabezpečeniu medzištátnej spolupráce založenej na dôvere. Členské štáty môžu v rámci prijatých opatrení zohľadňovať svoje vnútroštátne špecifiká a každý členský štát v tomto smere transponuje smernicu NIS s ohľadom na reálne, skutočné riziká vyskytujúce sa v spoločnosti.
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta
7. 3. 2018
Slovensko je deviatou najatraktívnejšou výrobnou krajinou sveta. Najlepšie podmienky sú v Číne. Vyplýva to zo štúdie realitnej poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield, v ktorej porovnávala 42 krajín. Medzi 19 európskymi štátmi je Slovenská republika štvrtá za Litvou, Maďarskom a Českom. Štúdia porovnáva jednotlivé krajiny podľa rôznych rizikových a nákladových faktorov. Napríklad politického a ekonomického rizika, trhových podmienok a personálnych nákladov.
„Najdôležitejšími otázkami pre výrobné odvetvie zostávajú lokalita a dodávateľské reťazce. Krajiny strednej a východnej Európy si udržujú vysokú atraktivitu a globálnu konkurencieschop¬nosť, pretože celkové personálne náklady v regióne sú relatívne nízke. A vďaka investíciám do infraštruktúry sa navyše zlepšuje prepojenie so zvyškom Európy,“ uviedol špecialista na prenájmy priemyselných nehnuteľností Cushman & Wakefield Ferdinand Hlobil. V regióne podľa neho tiež rastie konkurencieschop¬nosť vo výrobe v odboroch vyspelých technológií. „To dokazuje napríklad nedávno ohlásená spolupráca (v ČR) medzi Fakultou strojní ČVUT a spoločnosťou GE Aviation,“ doplnil Hlobil. Čína na prvom mieste rebríčka vystriedala Malajziu, ktorá klesla na tretiu priečku. Druhou najatraktívnejšou krajinou pre výrobné podniky sa stala Litva. Podľa Hlobila vďaka priaznivému podnikateľskému prostrediu a najnižším personálnom nákladom v celej Európe. „Tie sú tu o 14 percent nižšie ako v Poľsku a oproti Českej republike dokonca o 30 percent,“ uviedol ďalej Hlobil. V prvej desiatke sa umiestnili tri krajiny zo strednej Európy, okrem Slovenska tiež Česko a Maďarsko. Podľa Hlobila vzrástla atraktivita týchto krajín vďaka tesnej blízkosti západoeurópskych ekonomík a zlepšovaniu infraštruktúry. „Personálne náklady tu síce v posledných rokoch rastú, stále sú však nižšie ako v západnejšie situovaných krajinách. Vďaka historickým väzbám na Nemecko a Rakúsko si región uchováva pozíciu menej nákladnej lokality pre výrobu automobilov, ktorá sa v stále väčšej miere automatizuje,“ dodal Hlobil.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila
5. 3. 2018
Indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Nálada v slovenskej ekonomike sa vo februári zlepšila. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, indikátor ekonomického sentimentu vo februári oproti hodnote z minulého mesiaca vzrástol o 1,1 bodu na úroveň 101,8 bodu. Dôvodom bolo zvýšenie dôvery v priemysle, službách a stavebníctve. Aktuálne indikátor zaostáva za hodnotou dlhodobého priemeru o dva body a za výsledkom rovnakého obdobia minulého roka o 3,1 bodu. Indikátor dôvery v priemysle vo februári vzrástol o 12 percentuálnych bodov na hodnotu 8,3 bodu. Vývoj indikátora priaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, a to očakávaný rast Vo februári indikátor dôvery v stavebníctve oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpol o 1,5 bodu na mínus 2,5 bodu. Dôvodom boli priaznivejšie hodnotenia celkovej úrovne objednávok. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 22,5 bodu.
Indikátor dôvery v obchode klesol vo februári v porovnaní s januárom o 0,7 percentuálneho bodu na úroveň 23 bodov vplyvom negatívneho hodnotenia očakávaných podnikateľských aktivít a stavu zásob. Indikátor dôvery v službách vo februári opäť vzrástol, jeho hodnota 8,3 bodu sa v porovnaní s januárom zvýšila o štyri body. Vývoj indikátora bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami podnikateľskej situácie, pričom dopyt za posledné tri mesiace a rovnako aj očakávaný dopyt respondenti hodnotili mierne negatívne.
Spotrebiteľská atmosféra sa oproti minulému mesiacu príliš nezmenila. Vo februári 2018 sezónne očistený indikátor spotrebiteľskej dôvery klesol o 0,4 bodu na úroveň mínus 4,1 bodu. Priaznivý vývoj očakávanej ekonomickej situácie a čiastočne i predpokladanej nezamestnanosti bol prevážený nepriaznivým vývojom odhadovaného vývoja finančnej situácie a perspektív úspor v domácnosti. Respondenti boli o 2,8 bodu optimistickejší ako v rovnakom období minulého roka a aktuálny výsledok prevyšoval i dlhodobý priemer.