Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Vláda schválila investície do nových projektov. Vyčlení 150 miliónov
6. 9. 2018
Jedným by sa mala dať definitívna bodka za arbitrážnymi konaniami voči Slovensku. Druhý by mal zabezpečiť rozšírenie investícií do nových projektov, ktoré podporia slovenskú ekonomiku.
Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie je iniciatívou rezortu financií. Na základe tohto návrhu môže Slovenská republika (SR) začať rokovania s jednotlivými krajinami EÚ o vypovedaní zmlúv o podpore investícií. K tomuto kroku pristúpilo ministerstvo financií (MF) po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Ten rozhodol, že systém arbitráží zavedený prostredníctvom týchto dohôd nie je v súlade s právom EÚ. K tomuto rozhodnutiu došlo v súvislosti s prípadom Achmea proti Slovenskej republike. Členské štáty majú preto povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ. Slovensko navrhuje začať bilaterálne rokovania o ukončení zmlúv. Ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie. Po vypovedaní zmlúv by tak boli definitívne ukončené a zrušené všetky v súčasnosti otvorené arbitrážne konania vedené podľa týchto dohôd. Ukončenie zmlúv bude iniciovať aj Európska komisia, ktorá sa snaží o multilaterálne ukončenie týchto dohôd, avšak v dlhšom časovom horizonte. Súčasťou tejto iniciatívy je aj dosiahnutie politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky Rozhodnutia Achmea.
Ceny na Slovensku sa rapídne zvýšili
5. 9. 2018
Zatiaľ čo celková miera inflácie v EÚ môže byť považovaná od začiatku milénia za miernu, výrazné cenové rozdiely sú viditeľné na detailnejšej úrovni. V rokoch 2000 až 2017 ceny v EÚ celkovo vzrástli o 36 percent. Najvyššie prírastky zaznamenali "alkoholické nápoje a tabak", ako aj "vzdelávanie", kde ceny vzrástli o viac ako 90 percent, uvádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Zdražovanie najviac zasiahlo Rumunsko, kde ceny narástli v priemere o 257 percent. Najmenej rástli ceny v Nemecku a to o viac ako 28 percent. Na Slovensku rástli ceny v priemere omnoho rýchlejšie, ako bol priemer EÚ. Od začiatku milénia rástli na Slovensku najviac ceny za vzdelanie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Za nimi nasledujú ceny za alkohol a cigarety, ceny v reštauráciach a hoteloch a ceny potravín a nealka. Za posledné roky stúpli ceny aj v oblasti telekomunikácii, rekreácia a kultúra, doprava a oblečenie a obuv. Nábytok nakupujeme lacnejšie ako pred 18 rokmi. Cena v tomto segmente sa znížila v priemere o -9,1 percenta.
Medzi top firmami regiónu sú ai elektrárne
4. 9. 2018
Rozrastáme sa. V rebríčku CEE TOP 500 od spoločnosti Coface, ktorý zahŕňa najväčšie spoločnosti strednej a východnej Európy, malo Slovensko ešte pred rokom 41 firiem, no tento rok je to o dve viac. Za rok 2017 pribudlo celkovo sedem nováčikov, ktorí vďaka dobrým hospodárskym výsledkom rozšírili rady tých najsilnejších. Nachádza sa medzi nimi napríklad Západoslovenská energetika, Tesco, ale aj Unipetrol Slovensko.
Medzi nováčikmi sa v rebríčku na najvyššej priečke nachádza spoločnosť Západoslovenská energetika, ktorá obsadila 259. miesto. Firma v roku 2017 celkovo dosiahla tržby 781 miliónov eur, čo je o 4,4 percenta viac ako rok predtým. Prvýkrát sa v rebríčku objavilo aj Tesco Stores, ktoré sa umiestnilo o 20 priečok nižšie. Britský maloobchodný gigant dosiahol na Slovensku za minulý rok tržby 727 miliónov eur, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast 19 percent. Naopak, zisk sa prepadol o vyše 54 percent na 7,2 milióna eur. Po ťažkom období zatvárania prevádzok a prerodu obchodnej stratégie po tom, čo v roku 2014 dosiahol len na Slovensku stratu v niekoľkých desiatkach miliónov, sa zdá, že ho čaká obdobie nárastu.
Štát prispeje podnikom na učňov vyššou sumou
3. 9. 2018
Menej vysedávania v laviciach a viac možností nadobudnúť znalosti a pracovné skúsenosti v praxi. To je štúdium, aké štát chce od nového školského roka priniesť stredoškolákom, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do systému duálneho vzdelávania. Pomôcť má aj novela zákona o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, ktorá vstupuje do platnosti od septembra.
Zmeny majú pomôcť tak podnikom, ako aj školám. Na jednej strane štát znižuje celkovú administratívu spojenú so vstupom firiem a škôl do duálneho systému. Na druhej strane priplatí – kým veľké podniky dostanú za každého učňa 300 až 700 eur ročne, menšie firmy, prvýkrát vstupujúce do systému, dokonca až tisíc eur za žiaka. Školám sa navyše pri prijímaní žiakov do „duálu“ nebude viac krátiť takzvaný normatív. To znamená, že dostanú aj na týchto žiakov rovnakú výšku finančného príspevku ako na žiaka mimo duálneho vzdelávania. „Napriek pozitívnej odozve je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať,“ vysvetlil rezort školstva.