Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Na druhý deň po svadbe vám manžel vysvetlí, že tú istú nevestu nosí na rukách vždy iba raz a nákupy v rukách už vôbec nie.
Ak majú mladomanželia po prípitku kyslé tváre, nemusí to byť len od vína.
Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.
(Murphyho zákonník)
Život treba žiť
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Rady podnikateľom
Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Lodiar Onassis po tom, ako prišiel o všetky lode.
Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.
Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí.
(Myšlienky bez cla)