Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Väčšina mladých mužov vymení neistú šancu stať sa slávnym za isté domáce papuče.

Muž obyčajne vďačí za svoj úspech prvej manželke. A za druhú manželku vďačí svojmu úspechu.

Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.

Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?

Neexistuje nikto, kto by absolútne nič nevedel robiť. Ak nič iné, určite vie robiť aspoň chyby!