Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Používanie virtuálnej registračnej pokladnice vstúpilo do praxe
4. 3. 2015
Po novom musia vydávať bločky napríklad aj v kaderníctve či fitnescentre, ale takisto aj lekári, veterinári, zubári či notári.
Môžu používať virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude pre nich zdarma. Ide o on–line program, ktorý si môžu podnikatelia stiahnuť priamo z webovej stránky finančnej správy. Daniari spustili registráciu do systému už tento týždeň. Virtuálnu pokladnicu môžu využívať tí obchodníci či poskytovatelia služieb, ktorí vydajú za mesiac do 1 000 registračných bločkov. Podľa odhadov finančnej správy by sa za prvý mesiac malo do systému prihlásiť zhruba 40–tisíc podnikateľov.
Zákon o poisťovníctve
26. 2. 2015
Cieľom implementácie smernice Solventnosť II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené.
Cieľom Solventnosti 2 je najmä zabezpečiť lepšiu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu EÚ, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z EÚ a zabezpečiť lepšie rozdelenia kapitálových zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie “celkovej solventnosti“ dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika v spoločnosti.
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2015
26. 2. 2015
Návrh rozpočtu odráža konsolidáciu verejných financií. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, t. j. roky 2015, 2016 a 2017.
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorým sa v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy schvaľuje štátny rozpočet, je predložený v rámci materiálu „Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Príjmy štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v sume 14 193 391 188 eur. Záväzné ukazovatele príjmov kapitol sú uvedené v prílohe č. 2. Výdavky štátneho rozpočtu sa určujú v sume 16 634 963 231 eur. Schodok štátneho rozpočtu sa určuje v sume 2 441 572 043 eur.
Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní
26. 2. 2015
Hlavným cieľom návrhu zákona je dosiahnuť efektívnosť vynakladania verejných zdrojov, spojenú aj s posilnením súťažného princípu a s dôrazom na záujem štátu, zabezpečiť flexibilitu a aktívna otvorenosť procesov verejného obstarávania a chrániť kvalitných a poctivých dodávateľov.
Predkladaný návrh nebude mať negatívny dopad na verejné financie Slovenskej republiky nad rámec limitov rozpočtových kapitol, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti sa predpokladajú pozitívne a sú uvedené v Doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.