Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Spolu s rastom ekonomika sa zvyšovala aj zamestnanosť
14. 2. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,1 percenta z troch percent v treťom kvartáli. Vývoj bol lepší než odhady analytikov, ktorí očakávali medziročný rast HDP tempom 2,9 percenta. Štatistici podrobnosti k vývoju HDP neuviedli. Detailnejšie údaje zverejnia na začiatku marca. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanosť, v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne o 2,6 percenta. Znamená to mierne rýchlejšie tempo ako v predchádzajúcom období. Pre tento rok Národná banka počíta s rastom HDP o 3,1 percenta. Optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta. V medziročnom porovnaní HDP eurozóny stúpol o 1,7 percenta a EÚ o 1,8 percenta, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom odhade. Z krajín Európskej únie najrýchlejšie rástla rumunská ekonomika, nasleduje bulharská. Najväčšia ekonomika únie, nemecká, rástla tempom 1,8 percenta. Z údajov Eurostatu vyplýva, že slovenská ekonomika rástla tempom 2,9 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Už nie sme lídrami v produktivite
8. 2. 2017
Kvôli nižšiemu prílevu investícií nám klesá produktivita práce. Medzinárodný menový fond nám odporúča reformy. Musíme si počkať do roku 2035, kým naša ekonomika nadobudne podobnú silu, ako je priemer pôvodnej 15-člennej Európskej únie.
Posledná správa Medzinárodného menového fondu o Slovensku nás však varuje, že naše približovanie sa západným ekonomikám ohrozujú viaceré faktory. Jedným z nich je aj nižší rast produktivity práce. Produktivita práce je dôležitým ukazovateľom, ktorý hovorí o tom, ako efektívne dokážu firmy produkovať výrobky a poskytovať služby. Výrazným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť krajiny. Pred desiatimi rokmi patrilo Slovensko v tomto ukazovateli medzi lídrov, keď sme mali jeden z najvyšších rastov v celej Európskej únii. V posledných rokoch však u nás rastie produktivita práce len minimálne. Posledné údaje Eurostatu z tretieho štvrťroka 2016 hovoria o medziročnom raste len o pol percenta. Tým sme sa prepadli na 15. miesto v EÚ.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si na bývanie požičali najviac v histórii
8. 2. 2017
Hypotéky v minulom roku lámali rekordy. Ani neustále rastúce ceny nehnuteľností nezastavili Slovákov, aby využili neobyčajne nízke úroky na úveroch na bývanie, ktoré v minulom roku ponúkali finančné domy. Na nových a refinancovaných hypotékach sme si požičali na bývanie viac ako deväť miliárd eur.
Posledné výsledky z Národnej banky Slovenska uvádzajú, že v roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie – až 9,6 miliardy eur za celý bankový sektor. Navyše finančné domy už od marca, keď začnú platiť prísnejšie pravidlá Národnej banky Slovenska o poskytovaní hypoték, môžu zaradiť v poskytovaní úverov nižšiu rýchlosť. Prísnejšie budú musieť posudzovať najmä príjmy žiadateľov o úver. Banky budú skúmať príjmy už nie za posledné tri mesiace, ale až za pol roka. Podrobnejšie sa budú prezerať aj výdavky žiadateľov na domácnosť či na iné splátky úverov. Banky budú vyžadovať, aby mal klient aj 20-percentnú rezervu z príjmov po odpočítaní životného minima a splátky úveru. Tá však bude nutná až od roku 2018, od marca tohto roka to bude len päťpercentná rezerva, ktorá bude postupne narastať. Kým objemy hypoúverov v minulom roku rástli, úroky na hypotékach postupne klesali. Väčšina bánk v rámci konkurenčného boja už dnes požičiava na bývanie s úrokom pod 1,5 percenta ročne pri trojročnej fixácii. Priemerné úročenie nových úverov na bývanie kleslo na 1,86 percenta. Hoci odborníci aj bankári už dlhšie tvrdia, že úroky sú už na dne a nemajú kam klesať, môžeme sa aj v tomto roku dočkať nižších úrokov pri jarných hypotekárnych akciách bánk. VÚB banka už oznámila, že bude ponúkať úvery na bývanie s trojročnou viazanosťou už od 1,39 percenta. Navyše tento finančný ústav láka klientov na garanciu, že mu úrok v priebehu roka zníži, ak pôjde ešte nižšie. Ostatné banky môžu v rámci konkurenčného boja nasledovať jej príklad, tak ako to bolo v minulom roku.
zdroj: hnonline.sk
Štyri firmy plánujú investície a tvorbu pracovných miest
3. 2. 2017
Štyri firmy plánujú na Slovensku investovať dohromady takmer 88,5 milióna eur a vytvoriť 500 nových pracovných miest. Vyplýva to z materiálov, ktoré zverejnilo Ministerstvo hospodárstva, ktoré zároveň navrhlo poskytnúť týmto firmám investičné stimuly.
Najväčším z projektov je investícia spoločnosti Nemak Slovakia zo španielskej skupiny Nemak Exterior, ktorá sa zameriava na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Podnik plánuje investovať 59,38 milióna eur do rozšírenia kapacity svojho slovenského závodu, v ktorom vyrábajú odliatky z hliníka. Nemak Slovakia, ktorý zamestnáva približne 600 pracovníkov a plánuje v súvislosti s investíciou prijať ďalších 210 ľudí, požiadal štát o daňovú úľavu takmer 6,2 milióna eur. Už v minulosti firma získala na Slovensku investičné stimuly na iné projekty. Medzi štvoricou investičných zámerov sú aj dva menšie projekty, ktoré by mali smerovať do ekonomicky zaostávajúcich regiónov krajiny. V januári slovenská vláda schválila zámer poskytnúť stimuly šiestich firmám z odvetvia automobilového a strojárskeho priemyslu, ktoré v krajine plánujú investovať celkovo 28,6 milióna eur a vytvoriť 400 nových pracovných miest. Poskytovanie stimulov firmám časť slovenských podnikateľov v minulosti kritizovala. Upozornili, že tieto spoločnosti získajú výhodu oproti konkurencii.
zdroj: hnonline.sk