Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Ak nejaká myšlienka úspešne prejde cez všetky schvaľovacie komisie, tak sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Čím viac veríš, tým viac ťa boh trestá.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.

Každá informácia, ktorú o veci získate, sa minimálne v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybnou.