Udrie ešte kríza? Najhoršie má Slovensko stále pred sebou, varujú pre HN ekonomickí experti
22. 8. 2023
Strach z rizika ekonomického úpadku sa v minulom roku šíril po celom svete. Vysoké tempo zdražovania sa stalo globálnym problémom a varovaním, že sa treba pripraviť na ťažké časy. To, že je hrozba veľmi reálna, sa potvrdilo napríklad v susednom Česku, ktoré sa už v druhom polroku 2022 prepadlo do miernej technickej recesie a v podobnej situácii sa začiatkom tohto roka ocitlo aj Nemecko.
Postupné zmierňovanie rekordných úrovní inflácie však vyvoláva pozitívne nálady v súčasných výhľadoch ďalšieho ekonomického rastu. Na druhej strane, v úsilí krotiť rýchle zdražovanie centrálne banky spustili najmasívnejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v tomto storočí. Európska centrálna banka od júna minulého roka zvýšila sadzby o 425 bázických bodov. Výsledkom sú hypotéky za vyše štyri percentá a menej dostupné zdroje aj na investície.
HN sa preto spýtali expertov, či je hrozba recesie už skutočne zažehnaná a aké dôsledky hrozia aj pre slovenskú ekonomiku.
Je dôležité pripomenúť si, že v modernej histórii, minimálne za ostatných 50 rokov, každé výrazné zvýšenie úrokových sadzieb malo za následok hospodársku recesiu. Najsilnejším argumentom pre opatrnosť je však pre mňa fakt, že zvyšovanie úrokových sadzieb sa jednoducho ešte nestihlo do ekonomickej aktivity preliať. Po očistení o infláciu sú úrokové sadzby stále ešte negatívne, teda v princípe o nejakom uťahovaní reálnych menových podmienok asi ešte nie je namieste hovoriť.
Navyše, veľká časť domácností, ale aj podnikov má svoje úvery zafixované na nízkych úrovniach, ktoré prevládali pred zvyšovaním sadzieb centrálnymi bankami...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministerstvo a Kaufland rozbehli program podpory lokálnych výrobcov
12. 9. 2017
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) spolu s obchodným reťazcom Kaufland odštartovalo projekt regionálnej podpory malých a stredných výrobcov potravín.
Projekt podpory regionálnych výrobcov začal obchodný reťazec v januári tohto roka, šesť výrobcov už dodáva svoje produkty do dvadsiatich prevádzok a s ďalšími 80 dodávateľmi pokračujú rokovania. V utorok o tom informovali na tlačovej konferencii zástupcovia spoločnosti Kaufland a MPRV.„Zákazníkom chceme ponúknuť čerstvosť a kvalitu pochádzajúcu priamo z regiónu, od lokálnych výrobcov, ktorí sa opierajú o osvedčené receptúry a výrobné postupy. Chceme dať príležitosť producentom regionálneho významu, ktorí dokážu obohatiť našu ponuku produktov typickými výrobkami vo svojom domovskom regióne,“ povedal riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland Richard Bendík.„Vítame spoluprácu so spoločnosťou Kaufland, ktorá ako prvý z obchodných reťazcov spustila aktivitu nášho rezortu „Chcem dodávať“. Spolupráca s predajcami umožní malým a stredným producentom odbyt, ďalšie možnosti na rozvoj a zvýšenie zamestnanosti. Spotrebitelia budú mať zasa širšiu ponuku kvalitných a čerstvých domácich výrobkov priamo zo svojho regiónu,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Dodala, že cieľom nie je len podpora producentov, ale aj zvýšenie sebestačnosti v produkcií potravín, keďže podiel slovenských potravín na pultoch v obchodoch v súčasnosti dosahuje necelých 40 %.Reťazec má ambíciu rozšíriť spoluprácu o ďalších 15 až 20 dodávateľov v horizonte najbližších štyroch mesiacov. Všetko podľa Bendíka záleží od toho, ako sa lokálni dodávatelia popasujú s legislatívnymi požiadavky. „Hlásia sa nám výrobcovia, ktorí majú povolený len predaj z dvora. S tými sa môže začať spolupráca, až keď získajú všetky povolenia na dodávky do maloobchodnej siete,“ povedal Bendík.
Obce prekračujú rozpočty
6. 9. 2017
Veľké Ripňany majú dvetisíc obyvateľov a pre časť z nich postavili obecných 78 bytov. Dedine z okresu Topoľčany teraz hrozí sankcia takmer v cene jedného nového bytu – konkrétne 86-tisíc eur. Dôvodom je vysoký dlh za minulý rok – na úrovni 175 percent príjmov. Zákon pritom povoľuje iba 60 percent.
„Vzali sme si úver zo Štátneho fondu na rozvoj bývania. Zarátali nám to ako dlh, čo sa však takto nikdy v minulosti neposudzovalo,“ vysvetlil starosta Jozef Krištof. Dodal, že obecný kontrolór poslal na ministerstvo financií vysvetlenie. Zatiaľ nedostal odpoveď. Podobný problém rieši ďalších 70 obcí na Slovensku. Absolútnym rekordérom sú Dolné Naštice pri Bánovciach nad Bebravou s dlhom 610 percent. Pokuta za zlé hospodárenie je päť percent zo záväzkov nad zákonný, 60-percentný dlhový limit. Mnohé obce však môžu byť nakoniec bez trestu. Potvrdzujú to príklady za rok 2015, keď štát kontrolný systém použil prvý raz. V hľadáčiku štátnych financmajstrov sa pôvodne objavilo až 209 obcí. Časť z nich vypadla, pretože starosta nebol v úrade aspoň dva roky, a pravidlá počítajú s tým, že za dlh v takom prípade nemôže. Ďalšie samosprávy zasa nesprávne vykazovali položky, o ktoré sa dlh znižuje. Po prepočítaní odborníkmi ich záväzky klesli a reálnu sankciu dostalo len osem obcí. „Systém je zložitý a je objektívne pochopiteľné, že nie každá obec má odbornú kapacitu na takéto vykazovanie,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.
zdroj: hnonline.sk
Firmy majú najdrahšie energie v regióne
6. 9. 2017
Ceny energií sú pre slovenské podniky na rozdiel od ich konkurentov v cudzine privysoké a brzdia ich v ďalšom rozvoji. Ceny sú zaťažené rôznymi dotáciami, ktoré vláda zvažuje presunúť. V prípade, že by sa začlenili pod štátny rozpočet, zaťažilo by to pre zmenu všetkých daňovníkov. Podniky však žiadajú zmenu.
Situácia pri cenách energií sa síce za posledné roky mierne zlepšila, ale domáce fabriky za elektrinu a plyn stále platia najviac spomedzi okolitých krajín. Podniky ešte pred šiestimi rokmi mali druhú najdrahšiu elektrinu v EÚ a teraz sú ceny na úrovni priemeru celej únie. Podľa údajov Eurostatu boli vlani priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili len o čosi menej, 11,10 eura za 100 kilowatthodín. Pri plyne sme sa dostali nielen na čelo krajín V4, ale aj nad európsky priemer. Kým priemerná cena za 100 kilowatthodín plynu v EÚ bola 3 eurá, slovenské podniky platili 3,10 eura. O nič lepšie na tom nie sú s cenami energií ani slovenské domácnosti. Rovnako ako podniky platia za elektrinu najviac z krajín V4. V európskom porovnaní sme na 10. mieste. Priemerná cena za 100 kWh bola v krajinách únie v druhej polovici minulého roka 20,50 eura. Na Slovensku to bolo niečo vyše 15 eur za 100 kWh. Pri plyne sme v cenách pre domácnosti medzi krajinami V4 na druhom mieste. O kúsok nás predbehli len Česi.
Presunú sa dotácie do štátneho rozpočtu?
Na privysoké ceny sa podniky sťažujú už dlho. Cenu komodity máme totiž porovnateľnú s krajinami EÚ, no konečné ceny tlačia u nás hore rôzne poplatky za distribúciu či prevádzku siete, ale aj dotácie pre slnečné elektrárne, baníkov či poplatky do jadrového fondu.Dotácie mnohí ľudia v posledných rokoch príliš neriešili, keďže celková cena klesala vďaka zlacňovaniu komodity na burze. Komodita však aktuálne dražie, čo sa môže prejaviť na budúcoročných cenách.
zdroj: pravda
Opatrenia NBS otupili rast hypoték
4. 9. 2017
Opatrenia na sprísnenie hypoték prispeli k spomaleniu ich rastu. Ide však len o kozmetickú úpravu, lebo ich nárast je v medziročnom porovnaní stále dvojciferný. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Maroš Ovčarik z portálu Finančný kompas.
„Stále ide o číslo vyššie ako 13 percent. Sprísnenie pravidiel poskytovania hypoték k tomu prispelo, no to nebol ich hlavný cieľ. Primárnym cieľom Národnej banky Slovenska (NBS) nebolo zastaviť rast počtu hypoték. Išlo o to, aby boli bezpečnejšie a pripravené aj na ťažšie časy,“ zdôraznil Ovčarik s tým, že pokiaľ rastú úvery v bankách dvojciferným tempom, niekoľkonásobne prevyšuje rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska to vytvára riziko pre banky aj samotných ľudí. „Ešte by som nepovedal, že majú problém so splácaním úverov, hoci v niektorých mesiacoch bolo vidieť mierny nárast miery delikvencie pri spotrebných úveroch. V tomto roku mierne vyskočil, nie sú to zásadné problémové úvery. NBS sa snaží myslieť na budúcnosť v dobrých časoch, aby si brali len to, čo dokážu splácať nielen dnes, ale aj v budúcnosti,“ upozornil Ovčarik. Koncom augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie opatrenia NBS, ktoré sprísni poskytovanie spotrebných úverov od januára 2018.