Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Ak si budete dávať neustále pozor, bude kaše okolo vás neustále pribúdať, kým vám nebude siahať až po nos. A tomu sa, prosím pekne, hovorí demokratická voľba!