Ak sú vo firme mladí ľudia, tak si ddbre rozmyslite, koho pred nich postavíte ako "starého vola".

Ak niekto nesúhlasí s tým, čo ostatní považujú za jasné, tak to nemusí byť krátkozraký človek.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Ak je za jednu chybu zodpovedných viacero ľudí, znamená to, nikto nie je zodpovedný.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Keď už všetko vysvetlíte tak, aby to všetci pochopili, nájde sa niekto, kto to chápať nebude.

Pravdepodobnosť, že urobíte neuveriteľne hlúpu a trápnu chybu, je priamo úmerná dôležitosti ľudí, ktorí na vás pozerajú.

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.

Ak sa nepokazila vec, ktorá sa pokaziť mohla, určite by bolo bývalo lepšie, keby sa bola pokazila.

Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.