Všetky veľké objavy prišli na svet náhodou.

Neúspešný experiment je veľmi užitočný - vždy môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad.

Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.

Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.

Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.