Murphy radí
Odvaha tárať
Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.
Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.
Na tuctového človeka platia tuctové metódy.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Veda a omyly
Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.
To, že vašu teóriu prehlásili za najlepšiu, ešte neznamená, že je aj správna.
Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Prečo máme radi informáciu?
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Pravda a blufovanie
Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.
Pravdivosť tvrdenia nezávisí od jeho vierohodnosti a naopak.
Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)