Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Každá ctižiadosť je legitímnou dovtedy, kým sa nezačne škrabať nahor po biede a dôverčivosti iných. (Conrad)

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)

Sliepka je spôsob, ako z jedného vajca urobiť viac vajec.

Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.

Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.