Účtovanie virtuálnej meny v podvojnom účtovníctve neziskových organizácii
30. 8. 2021
S účinnosťou od 1. 10. 2018 bolo opatrením č. MF/13135/2018-74 novelizované opatrenie MF SR č. MF č. 24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov a to v oblasti účtovania a vykazovania virtuálnej meny.
Virtuálna mena sa na účely účtovania a vykazovania považuje za krátkodobý finančný majetok. Z tohto princípu vychádzajú aj vyššie uvedené postupy účtovania pre neziskové organizácie - PÚ. V súlade s § 34 ods. 8 postupov účtovania pre neziskové organizácie sa prírastok alebo úbytok virtuálnej meny účtuje prostredníctvom analytického účtu k účtu 251 – Majetkové cenné papiere na obchodovanie. Pre každý druh virtuálnej meny sa vytvára samostatný analytický účet.
Úbytok virtuálnej meny, ktorý sa účtuje do nákladov (napr. pri predaji virtuálnej meny) sa účtuje na ťarchu účtu 555 – Náklady na krátkodobý finančný majetok. Výnos z predaja virtuálnej meny sa účtuje v prospech účtu 655 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku.
V súlade s § 24 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve sa virtuálna mena oceňuje ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu reálnou hodnotou, ktorou je trhová cena zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou. Rozdiel, ktorý vznikne pri takomto preceňovaní virtuálnej meny sa účtuje na ťarchu účtu 555 – Náklady na krátkodobý finančný majetok alebo v prospech účtu 655 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku a to v závislosti od charakteru rozdielu. Takýto rozdiel môže vzniknúť napr. :
- pri kúpe virtuálnej meny ako rozdiel medzi kúpnou cenou virtuálnej meny a jej reálnou hodnotou ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu,
- pri nadobudnutí majetku výmenou za virtuálnu menu ako rozdiel medzi reálnou hodnotou virtuálnej meny, ktorou sa oceňuje nadobudnutý majetok ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a hodnotou ocenenia úbytku použitej virtuálnej meny, ktorou môže byť hodnota zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku virtuálnej meny sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tejto virtuálnej meny (tzv. FIFO metóda),
- pri úhrade pohľadávky virtuálnou menou ako rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a reálnou hodnotou virtuálnej meny zistenou ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, ktorým je inkaso uvedenej pohľadávky,
- pri výmene jednej virtuálnej mene za inú virtuálnu menu ako rozdiel medzi reálnou hodnotou nadobúdanej virtuálnej meny a hodnotou ocenenia úbytku použitej virtuálnej meny (vážený aritmetický priemer alebo metóda FIFO).
K
Slovenské hospodárstvo by sa malo opäť naštartovať v roku 2010
3. 9. 2009
Slovenská ekonomika sa odrazila od dna. Nahor ju v druhom kvartáli ťahala najmä spotreba verejnej správy a výdavky domácností. Firmy naopak výrazne okresali svoje investície. Aj keď podľa analytikov sa zdá, že štruktúra HDP bola v druhom štvrťroku menej zdravá ako očakávali, najhoršie podľa ekonómov máme za sebou.
Štát v druhom kvartáli minul na zdravotníctvo či transfery medziročne o 3,7 percenta viac. Väčšie výdavky spotrebiteľov sa prejavili 0,7-percentným rastom konečnej spotreby domácností.
Kľúčovým ukazovateľom pre slovenské hospodárstvo je však zahraničný dopyt. V prvom polroku záujem o naše produkty a služby v zahraničí výrazne klesol - medziročne o 22,9 percenta. O 22,6 percenta sa znížil aj dovoz. Klesali tiež investície, a to najviac v nefinančných korporáciách. Pokles bol o 14,7 percenta. Práve tento pokles má podľa jedného z analytikov najväčšiu vinu na mínusovom raste HDP. Medziročne sa tvorba hrubého fixného kapitálu prepadla najviac od roku 2000.
Hospodárstvo Slovenska sa však spomedzi celej európskej dvadsaťsedmičky zotavuje najlepšie. V druhom štvrťroku došlo iba k 5,3-percentnému poklesu HDP. Augustový rýchly odhad včera potvrdil Štatistický úrad. Ekonomika medzikvartálne vzrástla o 2,2 percenta. Analytici odhadujú, že tretí a štvrtý kvartál budú o čosi lepšie.
Prispieť k tomu môže aj rozbehnutá výstavba diaľnic. Stále však platí, že naša ekonomika bude citlivo reagovať na výkyvy, najmä v automobilovom priemysle.
Relatívne skoré preklopenie hospodárstva do plusových hodnôt začínajú očakávať aj štatistici. Podľa nich plusové hodnoty možno očakávať už v roku 2010.
Oživenie procesov súvisiacich s rastom ekonomiky je celosvetová tendencia. Badať ju aj v USA, ktoré kríza zasiahla naozaj hlboko.
Ťažká jeseň pre živnostníkov
3. 9. 2009
Združenie podnikateľov Slovenska očakáva, že jeseň bude pre živnostníkov ťažká a ukončiť, či pozastaviť živnosť môže až 10 % živnostníkov. Počet zrušených a pozastavených živností v porovnaní s minulým rokom narástol.
Počet vydaných živnostenských oprávnení sa výrazne neprepadol aj vďaka štátnemu príspevku na podnikanie, ktorý môže dosiahnuť výšku až 3775,24 €. V priebehu prvých siedmich mesiacov tohto roka podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny požiadalo o štátny príspevok vyše 7000 ľudí, z toho vyše 5200 osôb už podnikateľskú činnosť vykonáva.
Najväčší záujem o poskytnutie príspevku bol v sekciách priemyselná výroba, stavebníctvo a odborné a technické zručnosti. Najnižší záujem bol v oblasti dopravy, skladovania a zábavného priemyslu. Do popredia sa popri tradičných odvetviach dostávajú aj nové pracovné pozície. Pribúda záujemcov o poskytovanie poradenstva v oblasti zavádzania informačných technológií.
Počet osôb, ktoré zrušili svoje živnostenské oprávnenie však stúpa. Kým v priebehu celého minulého roka bolo zrušených vyše 35 000 tisíc živnosti, k prvému polroku tohto roku ich Odbor živnostenského podnikania eviduje už vyše 24 000. K pohybu dochádza najmä v prípade fyzických osôb.
Napriek všetkým problémom, s ktorými musia živnostníci zápasiť, úrady práce očakávajú v najbližších týždňoch nárast počtu žiadateľov o príspevok na podnikanie. Lehotu troch mesiacov evidencie na úrade práce, po ktorej možno požiadať o príspevok, dosiahne v najbližších dňoch mnoho absolventov škôl.
Protikrízové opatrenia vláda zhodnotí až v októbri
2. 9. 2009
S hodnotením prijatého balíčka protikrízových opatrení si chce vláda počkať do konca tretieho kvartálu tohto roka. Momentálne sa jednotlivé opatrenia ešte stále len napĺňajú. Na to, aby bolo možno ich vyhodnotiť, potrebujeme čas, povedal minister hospodárstva.
To, či vláda ešte nejaké nové protikrízové opatrenia prijme, zatiaľ povedať nevedel.
Vláda zo svojej spotreby v tomto roku vyčlenila na financovanie protikrízových opatrení 340 mil. eur. S cieľom prijímať opatrenia za účasti všetkých relevantných strán zriadila v januári tohto roka aj Radu pre hospodársku krízu. Tá naposledy zasadala začiatkom apríla. Členovia rady sa vtedy zhodli na štátnej podpore zatepľovania domov a bytov prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Na svojom aprílovom zasadaní sa rada zaoberala aj situáciou v štátnom podniku Lesy SR a požiadavkami cestných dopravcov. Opozícia činnosť rady kritizuje a rozhodla sa, že z nej stiahne svojho zástupcu.
Na nájomné byty poskytol dotáciu štát
1. 9. 2009
Štát poskytol dotáciu vo výške 16,09 milióna eur (482,32 milióna Sk) na výstavbu obecných nájomných bytov na Slovensku. Využitie týchto prostriedkov má umožniť obciam a mestám postaviť v krajoch, s výnimkou Bratislavského kraja, dovedna 1306 bytov.
Vyplýva to z údajov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR. Ministerstvo zastrešuje tri programy rozvoja bývania. Okrem výstavby nájomných bytov je to aj výstavba na odstránenie systémových porúch a budovanie technickej infraštruktúry.
Najvyššiu dotáciu na výstavbu nájomných domov v objeme 3,25 milióna eur (97,91 milióna Sk) rezort výstavby spomedzi siedmich krajov poskytol 19 obciam Nitrianskeho kraja. Prispel tak na spolufinancovanie 21 projektov. Vďaka tejto podpore pribudnú v kraji nové nájomné domy s kapacitou 190 bytových jednotiek. Portfólio nájomných domov sa rozšíri aj v Trenčianskom a Žilinskom kraji, kde štát dotoval výstavbu 226 a 211 bytových jednotiek.
Najmenej projektov výstavby nájomných bytov (po 126) sa realizuje v Banskobystrickom a Košickom kraji. Medzi celkovo 10 projektmi Banskobystrického kraja sú obce a mestá Detva, Slovenské Ďarmoty a Zvolen. V réžii samospráv v Košickom kraji sú štyri projekty v Trebišove, Rožňave, Smižanoch a Veľkých Trakán.