Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...

Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.

Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)

Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)

Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)

Viac nás ničí vlastné pochlebníctvo, ako cudzie. (Seneca)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.