Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Audiovizuálny fond
23. 7. 2018
Novela zákona upravuje viaceré oblasti týkajúce sa činnosti Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Novela zákona reaguje na aplikačné problémy, ktoré so sebou priniesla praktická činnosť podporných fondov. V zákonoch upravujúcich činnosť jednotlivých podporných fondov sa zaviedla úprava ustanovenia o ich financovaní a hospodárení. Ako samostatné príjmy podporných fondov sa uvádzajú niektoré príjmy, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov fondov z hľadiska ich použitia na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku. Podporné fondy rozpočtujú svoje finančné prostriedky najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom fondu. Ak fond v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky rozpočtované finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok finančných prostriedkov použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
Mení sa zákon o azyle
23. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.
Mení sa zákon o azyle
20. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.
Mení sa zákon o azyle
19. 7. 2018
V Slovenskej republike sa završuje druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému.
Novela zákona v súvislosti s transpozíciou ustanovení prepracovanej procedurálnej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona o azyle a vzhľadom na poznatky a potreby aplikačnej praxe:
- ustanovuje 6 mesačnú lehotu na rozhodnutie v konaní o azyle a upravuje podmienky jej predĺženia,
- zavádza možnosť prerušenia konania o udelenie azylu, ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu žiadateľa nemožno očakávať rozhodnutie v riadnych lehotách,
- upravuje maximálnu možnú lehotu v trvaní 21 mesiacov na rozhodnutie v konaní o azyle, ak došlo k prerušeniu konania v súvislosti s neistou situáciou v krajine pôvodu žiadateľa,
- rozširuje dôvody zániku azylu, ak azylant nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí azylantovi azyl z dôvodu prenasledovania,
- ustanovuje nový dôvod na odňatie azylu, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov alebo bol udelený na účel zlúčenia rodiny, ak azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- rozširuje dôvody zániku doplnkovej ochrany, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, a tiež ak mu iný členský štát Európskej únie udelí azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia,
- ustanovuje nový dôvod na zrušenie doplnkovej ochrany, ktorá bola poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
- v súvislosti s definíciou žiadateľa upresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritéria tak, aby boli tieto viazané na trvanie statusu (postavenia) žiadateľa, a nie na trvanie, resp. skončenie konania o azyle,
- ustanovuje oprávnenie žiadateľa zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu o priznaní odkladného účinku podľa § 23 ods. 6, atď.