Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.

Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).

Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.