Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Aj keď pochopíte princíp fungovania vesmíru, princíp fungovania ženskej logiky pre vás naďalej zostane španielskou dedinou.
Najprv povedzte nie, na zmenu názoru máte čas aj potom!
V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.
(Murphyho zákonník)
Murphy a byrokrati
Neexistuje byrokrat, ktorý by vyvinul nejaké úsilie, aby dokázal, že sa mýli.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...
Výhodou strednej cesty je, že sa z nej dá uhnúť na obe strany. (Ružička)
Príroda sa stará o zachovanie druhov, nie jedincov. (Voltaire)
Človek je tým, čo sám zo seba urobí. (Sartre)
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.
Ak je správa dostatočne dlhá, nikto si netrúfne povedať, že je nanič.
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)