Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.

Byrokratická organizácia, ktorú vytvorili na to, aby zlikvidovala pôvodnú byrokratickú organizáciu, sa bude čoskoro podobať svojej predchodkyni.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.