Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.

Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Skoro do všetkého je ľahšie sa zamiešať, ako sa z toho vymotať.

Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých.

Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

Ak neurobíte z odvolania pracovníka rozsudok smrti, tak časom dosiahnete, že každý bude na takom mieste, na aké stačí.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...