Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Štátna zľava na kúpu nového auta zabrala
9. 3. 2009
Pomoc štátu sa už odzrkadľuje aj v praxi. Odkedy vláda rozhodla o šrotovnom, predajcovia zaznamenali takmer dvestopercentný nárast návštevnosti. V niektorých predajniach si vďaka šrotovnému začali klienti dokonca nové autá už aj objednávať.
Podľa predajcov zatiaľ nie je technicky úplne doriešené
preukazovanie likvidácie starého auta. Obávajú sa, že niektorí kupujúci môžu doklad o zošrotovaní starého auta
sfalšovať, na čo by neskôr doplatil predajca. Dotiahnutie technických detailov
by sa malo uskutočniťzajtra.
Rada pre záujemcov o kúpu nového auta s príspevkom
- overte si, či staré auto spĺňa podmienky
- odhláste staré auto z evidencie
- zájdite s ním do šrotovne a vypýtajte si
doklad o likvidácii
- tento doklad predložte pri kúpe nového auta
- distribútor auto predá za cenu zníženú o 1
000 alebo 2 000 €
- preplatenie 1 000 alebo 1 500 € si bude
distribútor následne nárokovať od štátu
Podmienky, ktoré musí spĺňať auto na
zošrotovanie pre príspevok
- auto bolo vyrobené pred 1. januárom 1999
- auto bolo zaregistrované najneskôr 31.
decembra 2008 na meno žiadateľa o príspevok
- auto sa musí dať identifikovať podľa čísla
karosérie
Príspevok sa vzťahuje na kúpu nových áut, ktoré
- nemajú
najazdených viac ako 6 000 kilometrov
- neboli uvedené do prevádzky pred viac ako
polrokom
- nestoja viac ako 25 000 eur
Flexibilita je jeden z najdôležitejších výkonných parametrov firmy
6. 3. 2009
Presviedčajú sa o tom firmy, ktoré posielajú ľudí domov, oznamujú nútené dovolenky, či zaraďujú sa do kolónky bankrot. A to aj napriek tomu, že ich konkurenti si svoju pozíciu obhajujú.
Odpoveď sa nachádza priamo v konkrétnych
firmách. Tie, ktoré sa dokázali prispôsobiť trhu,
súčasné turbulencie prežívajú znateľne
jednoduchšie. Flexibilita je totiž jeden z najdôležitejších výkonných
parametrov firmy.
Prispôsobivosť podniku sa začína pri pozornom sledovaní potrieb zákazníkov. Tí sú
známi svojovou premenlivosťou a zároveň netrpezlivosťou. V súboji o zákazníkov
vyhráva ten, kto je schopný im dodať to, čo chcú, rýchlejšie ako konkurencia.
Zároveň získava lepší cash-flow, pretože skôr dostane peniaze.
Firmy sa neustále predháňajú uvádzaním
noviniek na trhu. Otázkou však je, ako často meniť produktové portfólio. Každý
produkt má svoju životnú krivku - od fázy zrodu, až po fázu zániku. Fáza zániku
je charakteristická tým, že produkt stráca štatút výnimočnosti, robia ho všetci
a za nízke ceny, celá konkurenčná súťaž je tak iba o nákladoch.
Treba zobrať do úvahy, že meniť a inovovať
produkty treba v dostatočnom predstihu pred týmto posledným štádiom.
Flexibilita firmy je podmienená
Podpornými vplyvmi
- neustálym
mapovaním potrieb zákazníkov
- rýchlym a lacným reagovaním na požiadavky
klientov
- diverzifikovaním portfólia služieb a
produktov
- dosiahnutím flexibility logistického a
výrobného reťazca
- schopnosťou kooperácie
- zlepšovaním plánovania
- skracovaním rozhodovacích procesov
- znižovaním administratívnej záťaže a
byrokracie
- schopnosťou reagovať na fluktuáciu v dopyte
- schopnosťou inovovať
Obmedzujúcimi vplyvmi
- investíciami do zariadení, ktorým chýba
"pružnosť"
- výrobou vo veľkých dávkach
- priebehom zákazky cez množstvo procesov, v
ktorých sa nachádza veľa plytvania
- predimenzovanými kapacitami
- vysokými fixnými nákladmi
- nevhodnými technológiami
- zlým nastavením organizačných konceptov
- nedostatkom strategickej flexibility
Hoteliéri prehodnocujú cenovú politiku
6. 3. 2009
Kým pred pár mesiacmi so znížením cien vyčkávali, situáciu aj u nich zmenila hospodárska kríza. Hoteliérsky trh sa totiž bude musieť v roku 2009 vyrovnať s prepadom záujmu na úrovni 14 až 40 percent.
Jednou z príčin tohto
prepadu je pokles kurzov mien okolitých
štátov.
Okrem znižovania cien na základe vývoja musia
preto hoteliéri pristupovať aj k takým
nepopulárnym opatreniam, ako prepúšťanie zamestnancov.
Hoteliérom problémy nespôsobuje iba finančná
kríza, ale aj zvyšovanie konkurencieschopnosti. Slovensko je už
dlhšie známe svojimi nadhodnotenými cenami v hoteloch. Kvalita a rozsah služieb však často
nezodpovedali týmto cenám. Kríza teda prinútila hotely zamyslieť sa nad
cenotvorbou a prehodnotiť ju tak na horách, ako aj v mestách.
Očakáva sa, že aj v prípade, že dôjde k
oživeniu ekonomike, hoteliérstvo bude jedným z posledných, kde sa situácia
začne zlepšovať.
Rada na krízu - zoštíhľovať náklady ale nepodceňovať marketing a komunikáciu
6. 3. 2009
Kríza ukázala, že biznis nejde sám. Väčšina firiem sa počas nej snaží zoštíhliť náklady. Dôležité však je ani v čase hospodárskej krízy nezanedbať získavanie nových zákazníkov a zabezpečiť starostlivosť o tých existujúcich.
Šetrenie na marketingu by síce v krátkodobom
horizonte mohlo znamenať úsporu, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska
žiadny marketing znamená stratu
zákazníkov aj stratu pozície na trhu. Firma, ktorá škrtá na marketingu sa dlho
neudrží.
Výraznejší marketing neznamená nutne
zvyšovanie marketingových rozpočtov. Skôr je potrebné zvýšiť objem času, ktorý firma venuje komunikácii
so zákazníkmi. Sústrediť sa na lacné a
efektívne prostriedky na informovanie zákazníkov. Vypustiť rôzne tlačené
propagačné materiály – napríklad letáky, a reklamný rozpočet z menej
efektívnych prostriedkov takmer celý presunúť
na internet.
Kríza však zároveň umožňuje nový pohľad na
podnikanie, dáva šancu uvedomiť si, kde sa dá ešte zapracovať a kde sú rezervy,
ktoré treba efektívnejšie využiť.
Kríza ukázala, že vo firme treba zjednotiť
sily a snažiť sa nastaviť procesy tak, aby firma skutočne fungovala ako jeden
celok, jeden organizmus s jasným cieľom - uspokojiť dlhodobých zákazníkov a
získať nových.
Poučením z krízy je, že aj keď vo firme všetko
funguje dobre, je užitočné sa aspoň niekoľkokrát do roka zastaviť a prehodnotiť
procesy, internú štruktúru, náklady aj marketingové aktivity. Každá firma dokáže fungovať efektívnejšie a
s menšími výdavkami, ako sa na prvý pohľad môže zdať a môže dosahovať rovnaké
alebo aj lepšie výsledky.