Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Sprísnenie kritérií bánk pre poskytovanie hypoúverov zlepšilo disciplínu platiteľov
23. 6. 2009
Banky poskytovania hypoúverov neutlmili, sú len opatrné, keď sprísnili svoje kritériá pri posudzovaní týchto úverov.
V prípade, že sú klienti ochotní podieľať sa na financovaní nehnuteľností aj vlastnými zdrojmi, budú ochotné vrátiť sa späť aj k 100-pecentným hypotékam.
Vyššiu obozretnosť bánk spôsobil nárast počtu klientov
s problematickou platobnou disciplínou, od ktorých možno očakávať nesplácanie úverov, exekúcie a dražby.
Obozretnosť vzbudzuje aj obava, že ľudia sa budú
snažiť nedostatok peňazí riešiť prostredníctvom rôznych kreditných kariet.
Na Slovensku je v súčasnosti zhruba stotisíc bytov,
ktoré čakajú na svojich majiteľov. Hodnota nehnuteľností sa prepadla niekde až
o tretinu, ceny sa pohybujú zhruba na úrovni roka 2006. Ide najmä o
nehnuteľnosti staršie.
Aj keď banky obmedzili financovanie developerských
projektov, developeri zatiaľ z cien veľmi nespúšťajú a skúšajú, či Slováci budú
ich ponuku akceptovať.
Prepad stavebnej produkcie, zvyšovanie miezd pracovníkov
22. 6. 2009
V uplynulých mesiacoch sa prepad stavebnej produkcie v dôsledku svetovej hospodárskej krízy premietol aj do poklesu cien stavebných materiálov. Ceny stavebných prác sa však neznížili v dôsledku zvýšenia miezd pracovníkov.
Klesli ceny cementu, výrazne zlacneli niektoré
typy ocele, keramických materiálov či doplnkových konštrukcií. Podľa odhadov odborníkov produkcia
stavebných firiem v krajine tento rok zaostane za vlaňajšími výsledkami o viac
ako desatinu.
Pokles bol ovplyvnený najmä útlmom bytovej
výstavby, ktorá tvorí najväčšiu časť zákaziek stavebných firiem. V posledných
mesiacoch sa podniky púšťali menej aj do rekonštrukcií budov, pri ktorých sa
viac využívajú dokončovacie a sanačné omietky. Ceny šli dolu o vyše 10 %.
Kríza zatiaľ neobmedzila výraznejšie stavbu
ciest. Zamestnanosť a kondíciu ekonomiky poznačenú krízou by mali podporiť
takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva.
Ceny stavebných prác napriek zníženiu
výkonnosti stavebníctva v posledných mesiacoch mierne rástli. Je to najmä
dôsledok zvyšovania miezd pracovníkov. Tie sa v priemere zvýšili na 534,26 €.
Miliardár Soros vyhlásil, že najhoršia časť krízy už skončila
22. 6. 2009
Podľa amerického investora Georga Sorosa už najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy skončila. Zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi.
Krízu označil za inú ako predchádzajúce krízy.
Podľa jeho názoru bol systém až doteraz založený na falošných predpokladoch, že
trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a systém sa koriguje sám.
Táto kríza ukazuje potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku
trhových bublín.
Zvládnutie súčasnej krízy Soros spája so štátnymi zásahmi, vládnymi
zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami.
Soros preto podporuje protikrízové opatrenia
americkej administratívy. Zároveň však upozorňuje, že po obnove úverového
systému štát musí obmedziť svoju úlohy, pretože po zavedení vládnych
stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie.
Podľa jeho názoru by napríklad Poľsko a
Maďarsko lepšie odolali súčasnej kríze, ak by boli členskými štátmi eurozóny.
Realizácia investičných projektov SARIO dáva šancu novým pracovným miestam
22. 6. 2009
Všetky úrady práce signalizujú nárast počtu nezamestnaných. Nezamestnanosť sa môže do konca roka zvýšiť až na 14 %. K zlepšeniu týchto čísiel by mohlo dôjsť pomocou realizácie rozrobených investičných projektov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Keby sa ich všetky podarilo umiestniť na Slovensku, na trhu práce by mohlo vzniknúť až 30-tisíc nových pracovných miest.
Firmy v súčasnosti otvárajú alebo obsadzujú menej
pracovných pozícií. Dôvodom sú na
jednej strane negatívne dosahy krízy na trh práce a na druhej strane zníženie
fluktuácie. Prácu si ľudia začali viac vážiť, takže firmy nie sú nútené robiť
časté výbery, čím sa výrazne znížila ponuka voľných pracovných pozícií. Tretím
dôvodom je nestabilita odbytových trhov, ktorá firmy núti k vyššej opatrnosti.
Preto firmy využívajú radšej lízing alebo brigádnicku prácu, ktorá je menej viazaná.
Problémy pri hľadaní práce budú mať v súčasnej dobe aj
absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí končia štúdium. Preto im analytici
a odborníci z praxe odporúčajú využiť toto obdobie na ďalšie vzdelávanie. Vyhnú
sa tým nielen zaradeniu do evidencie úradov práce ale v budúcnosti môžu zvýšiť
svoje šance na trhu práce.
Odborníci zároveň upozorňujú, že v súčasnej dobe je
len málo mladých ľudí ochotných a pripravených venovať sa výskumu. Absolventi
by sa mohli dať napríklad na doktorandské štúdium. Kríza by sa mala stať
priestorom na rast inovácií.