Účet za ignorovanie reforiem vystavila inflácia. Slovensko na európske pomery výrazne chudobnie
22. 3. 2023
Slovensko má našliapnuté stať sa najchudobnejšou krajinou Európskej únie. Spôsobia to vysoké cena a slabý rast miezd
Domáca ekonomika prestala s nástupom finančnej krízy dobiehať životnú úroveň bohatých západných štátov. Inflačná kríza zasa spôsobila, že rast slovenských mzdových nákladov nestíha držať tempo s oveľa chudobnejším Bulharskom. Podľa prepočtu hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahlo Slovensko ku koncu roka 2021 len 68 percent priemeru Európskej únie. Horšie tom boli obyvatelia Grécka so 65 percentami a Bulharska s 55 percentami. O pár rokov však už o nelichotivý titul najchudobnejšej európskej krajiny bude bojovať aj Slovensko.
Takéto nepríjemné varovanie ukázali najnovšie dáta Európskeho štatistického úradu. Inflácia na Slovensku patrí medzi najvyššie v Európe, zatiaľ čo v raste mzdových nákladov je krajina na chvoste rebríčka. S prudkým rastom cien rozpadnutá koalícia však veľa nespraví. Tento boj prehral aj nekompromisný regulátor voľného trhu Viktor Orbán. Maďarsko totiž v súčasnosti čelí najprudšiemu zdražovaniu v EÚ, inflácia tam vo februári dosiahla 25,8 percenta. Slovenský rast cien v tom istom období skončil na úrovni 15,4 percenta.
Nízke dane, vysoké mzdy
Politici však dokážu prostredníctvom reforiem tlačiť smerom nahor mzdy. Maďarsku sa to darí. Hodinové náklady práce v poslednom vlaňajšom kvartáli medziročne vzrástli o 14,9 percenta. Bol to tretí najlepší výsledok v rámci jednotného trhu. Slovenským firmám v tom istom období vzrástli mzdové náklady len o 3,9 percenta. Úspech maďarskej ekonomiky stojí na nízkych firemných daniach. Deväťpercentná sadzba patrí k najnižším v Európskej únii. Budapešť zároveň podnikateľov zaťažila relatívne vysokou daňou z dividend. Tej sa však nadnárodné koncerny môžu vyhnúť vďaka medzinárodným zmluvám zakazujúcim dvojité zdanenie. Takto nastavený systém láka do krajiny zahraničné investície a výsledkom je nízka nezamestnanosť. Firmy tak musia o nových zamestnancov bojovať razantnejším zvyšovaním miezd.
B
(Zdroj: www.trend.sk/ekonomika)
Ľudia naďalej prichádzajú o prácu
19. 1. 2010
Predlžujú sa rady nezamestnaných na úradoch práce. Ľudí bez práce je najviac za ostatných päť rokov. Podľa Ústredia práce miera evidovanej nezamestnanosti v decembri oproti predchádzajúcemu mesiacu narástla o 0,26 percentuálneho bodu na 12,66 percenta. Ľudia nielenže naďalej prichádzajú o svoje živobytie, ale ani nemajú možnosť sa opätovne zamestnať. Firmy sú pri pracovných ponukách veľmi opatrné. Ak nejde už o vopred pripravené projekty s konkrétnymi pracovnými miestami, do otvárania nových pracovných miest sa nepúšťajú. Zlepšiť by sa to mohlo v druhej polovici roka.
Ekonómov nárast nezamestnanosti neprekvapuje. Dôvodom je zima. Tento nárast je daný sezónou, keďže v posledných mesiacoch nezamestnaných pribúda najmä v sezónnom stavebníctve. Potvrdzuje to päťdesiatpercentný nárast nových nezamestnaných stavbárov v decembri.
V súčasnosti je doma vyše 335-tisíc ľudí, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce. Pred rokom ich bolo o takmer 117-tisíc menej. Za rok sa najviac rozrástla skupina nezamestnaných remeselníkov a kvalifikovaných výrobcov. Najpočetnejšou skupinou však stále sú ľudia bez kvalifikácie.
Ľudia žijú buď z podpory, na ktorú majú nárok len polroka po stratení zamestnania, alebo sú odkázaní na peniaze, ktoré do domácnosti prinesie ich polovička. Mnoho ľudí s vedomím, že sú vo výpovednej lehote, sa ani nesnaží príliš získať novú prácu a spolieha sa na podporu. Dlhodobá nezamestnanosť sa tak môže stať najväčšou prekážkou v boji proti nepriaznivej situácii na pracovnom trhu.
Ekonómovia, personalisti, ale aj samotní zamestnávatelia sa zhodujú v tom, že firmy by sa mohli „rozhýbať“ v druhej polovici tohto roka.
Skutočnosť, že podniky prepúšťajú stále viac ľudí, ako prijímajú, sa odrazí v tomto roku aj na horších číslach. Očakáva sa, že nezamestnanosť narastie v priebehu roka nad 13,5 percenta.
Nepovolená činnosť spoločnosti Plus500 Ltd z Belize
19. 1. 2010
Národná banka Slovenska (NBS) možných investorov upozorňuje na nepovolenú činnosť obchodnej spoločnosti Plus500 Ltd z Belize. Táto spoločnosť na svojej internetovej stránke ponúka obchodnú platformu Plus500, prostredníctvom ktorej umožňuje vložiť peniaze do rôznych investičných nástrojov, ktoré využívajú tzv. pákový efekt. Podnikateľská činnosť spoločnosti Plus500 teda nepodlieha dohľadu NBS a finančné prostriedky investované do aktivít Plus500 nie sú kryté slovenským Garančným fondom investícií.
V podstate je to druh úveru, ktorý investorom na finančnom trhu umožňuje obchodovať s niekoľkonásobnými objemami finančných prostriedkov, hoci klient na ich účet vloží len zlomok, čím vzniká pákový efekt. To znamená, že s relatívne malým množstvom vlastného kapitálu sa dá dosiahnuť vysoký zisk, alebo vysoká strata.
Hovorkyňa centrálnej banky informovala, že je zrejmé, že spoločnosť Plus500 na území Slovenska vyvíja také podnikateľské aktivity, na ktoré je potrebné povolenie NBS, ktoré jej udelené nebolo. Dodala, že NBS preverila firmu na základe jej slovenského klienta. Rovnaké upozornenie vydali nedávno aj Česká národná banka a nórsky dohľad.
Národná banka Slovenska spoločnosti Plus500 nevydala žiadne povolenie, ktoré by ju oprávňovalo podnikať v Slovenskej republike podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Túto firmu centrálna banka neeviduje ani ako poskytovateľa investičných služieb na základe jednotného európskeho povolenia.
NBS v minulosti už viackrát upozorňovala na firmy, ktoré vykonávali svoju činnosť na Slovensku bez príslušného povolenia, a teda v rozpore so zákonom. Vlani išlo podľa agentúry TASR napríklad o spoločnosti Worldclearing US LLC či Edbusy Slovakia.
Slovenské elektrárne energiu budú vyrábať z domáceho uhlia
19. 1. 2010
V Novákoch budú musieť Slovenské elektrárne (SE) naďalej vyrábať elektrinu a teplo z domáceho uhlia v objemoch, ktoré každoročne určí štát. V takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme o predĺžení obdobia produkcie s výhľadom do roku 2035 v utorok rozhodla vláda.
Mechanizmus, ktorý okrem iného podporuje zamestnanosť v banských regiónoch, sa uplatňuje na Slovensku od roku 2005.
Hlavným dôvodom na predloženie návrhu o predĺžení výroby je potreba udržať bezpečnosť dodávok elektriny na Slovensku. Nemenej významné je tiež udržanie zamestnanosti v regiónoch s ťažbou uhlia, obzvlášť v čase finančnej a hospodárskej krízy.
V ostatných rokoch sa na Slovensku spotrebovali približne tri milióny ton hnedého uhlia. Produkcia Elektrárne Nováky pokrýva asi šesť až osem percent ročnej spotreby elektriny na Slovensku. Tá v uplynulých rokoch dosiahla do 30.000 GWh. Hlavným dodávateľom uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza. Z amestnávajú tisícky baníkov. Predĺženie všeobecného hospodárskeho záujmu počíta aj s modernizáciou Elektrárne Nováky, ktorú prevádzkujú SE pod kontrolou talianskeho koncernu Enel.
Koniec hospodárskej krízy v nedohľadne
18. 1. 2010
Správy o konci hospodárskej krízy nie sú objektívne. Región strednej a východnej Európy sa ekonomicky bude zotavovať najmenej 18 mesiacov. Dôvodom sú nedostupnejšie úvery či politická nestabilita niektorých krajín. Tento údaj vyplynul z celosvetového prieskumu Globálnej asociácie profesionálnych účtovníkov medzi zamestnancami finančných oddelení firiem.
Dostupnosť financií v tomto regióne je pre typickú firmu stále predmetom väčších obáv, než je tomu vo zvyšku sveta.
V porovnaní s ostatnými krajinami by si však Slovensko mohlo počínať lepšie. Podľa poslednej prognózy Európskej komisie v tomto roku dosiahne Slovensko 1,9-percentný ekonomický rast, čo je najviac spomedzi všetkých krajín únie.
Ak sa optimistické prognózy Bruselu potvrdia, a Slovensko bude "svetlou výnimkou“, postará sa o to priemysel vďaka zahraničnému dopytu. Rásť však budeme iba v porovnaní so slabším rokom 2009. Od vývoja v priemysle sa bude odvíjať aj situácia v stavebníctve a obchode. Obidva sektory tento rok rátajú s prepadom. Obchodníci sú závislí od toho, či budú mať ľudia prácu, a teda aj peniaze na míňanie.
Dôležité bude, ako sa prejaví vytrácanie efektu protikrízových stimulov. Naša vláda napríklad poskytovala úľavy na kúpu nového auta či úľavy a príspevky na podporu zamestnanosti a podnikania. Napriek tomu, že tieto stimuly končia, analytici očakávajú tento aj budúci rok rast. Rozhodujúce bude, ako sa prejaví sťahovanie likvidity zo strany Európskej centrálnej banky, ktoré začne na prelome polrokov.