Ubytovacie zariadenia navštívilo v januári medziročne viac hostí
13. 3. 2024
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v januári tohto roka 374.000 hostí, čo bolo medziročne viac o osem percent. Návštevnosť sa takmer vyrovnala hodnotám v turisticky úspešnom roku 2019, ale do hodnôt rekordného januára 2020 chýbalo ubytovateľom ešte 17 percent návštevníkov. Hostia strávili v hoteloch a penziónoch o takmer 11 percent viac nocí ako pred rokom, ich počet prekročil 958-tisíc, priemerná doba pobytu v januári predstavovala 2,6 noci. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Dvojtretinový podiel v štruktúre ubytovaných hostí tvorili domáci návštevníci, ich počet medziročne vzrástol na 238.000 hostí. V porovnaní s rekordným januárom 2020 (posledný január neovplyvnený pandémiou) chýbalo ubytovateľom 16 % domácich turistov (44-tisíc). Počet zahraničných návštevníkov medziročne narástol takmer o desatinu (na 136.000 cudzincov), bolo ich o 18 percent menej ako v roku 2020.
Najviac hostí navštívilo kraje zamerané na zimný cestovný ruch na horách, Žilinský a Prešovský, ktoré spolu tvorili viac ako polovicu celkovej návštevnosti. Oba tieto regióny mali nad 60-tisíc domácich hostí a líšili sa len počtom cudzincov, ktorých bolo výrazne menej v Prešovskom kraji. Na treťom mieste bol Bratislavský kraj, ktorý navštívilo 19 percent turistov SR a ako v jedinom regióne tu väčšinu hostí tvorili zahraniční hostia.
V medziročnom porovnaní návštevnosť vzrástla vo všetkých krajoch Slovensko okrem Košického kraja. Ani jeden región však nedosiahol rekordy počtu návštevníkov z januára 2020. Najbližšie k nim bol Žilinský kraj, ktorému chýbalo už len sedem percent hostí, ostatné regióny zaostávali dvojciferne. Najvýraznejší prepad o viac ako štvrtinu mali Trenčiansky, Nitriansky a Bratislavský kraj.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Mimovládne neziskové organizácie
6. 12. 2018
Cieľom nového zákona o mimovládnych neziskových organizáciách je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Register mimovládnych neziskových organizácií bude od januára 2019 predstavovať logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch.
Jednotlivé registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Zákon má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií. V súčasnosti nie je zákonom vymedzená povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom, čo v praxi vedie k problémom v zmluvných vzťahoch s tretími stranami. Názov právnickej osoby, adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, sú dôležité údaje o právnických osobách, ktoré pomáhajú jednoznačne identifikovať právnickú osobu vo vzťahoch so štátom, napr. v správnom konaní, ako aj vo vzťahoch neziskových mimovládnych organizácií s občanom. Mnohé z týchto údajov však v súčasných evidenciách absentujú alebo nie sú aktualizované. Subjekty verejnej správy majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných mimovládnych neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a pod. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou mimovládnych neziskových organizácií.
Dynamický nákupný systém po novom a ďalšie zmeny vo verejnom obstarávaní
6. 12. 2018
Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zavádza nové znenie právnej úpravy pri dynamickom nákupnom systéme.
V tejto súvislosti nastáva rozšírenie výnimky na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmluvy na zmluvy uzavreté v rámci dynamického nákupného systému, ako aj rozšírenie dôvodov na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky v rámci DNS. V súvislosti s podávaním určovacej žaloby dochádza k zníženiu výšky súdneho poplatku.
Novelou zákona o verejnom obstarávaní dochádza aj k zmenám v obsahových náležitostiach evidencie referencií, k upresneniu postupu vyhotovovania referencií a k vypusteniu ustanovenia o výslednej hodnotiacej známke.
Cieľom právnej úpravy je aj zníženie náročnosti jednotlivých inštitútov, prípadne ich vypustenie. Za týmto účelom dochádza k úprave dôvodov na vrátenie zábezpeky, k vypusteniu percentuálnej kvantifikácie mimoriadne nízkej ponuky, či k návrhu na obmedzenie lehoty viazanosti ponúk. Zároveň sa úplne vypúšťa koncept dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a ktorý spôsoboval predovšetkým zvýšenú administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania. V súvislosti s vypustením dvojobálkového konceptu predkladania ponúk sa v zákone taktiež reviduje procesná úprava revíznych postupov, ktorá bola previazaná s dvojobálkovým predkladaním ponúk.
Domácnosti si budúci rok priplatia za elektrinu aj plyn
5. 12. 2018
Cena za dodávku vody sa zdvihne len mierne. Koncová cena elektriny pre domácnosti sa od 1. januára 2019 medziročne zvýši v priemere o 5,66 percenta. Cena plynu pre domácnosti stúpne priemerne o 5,67 percenta, cena tepla vzrastie o 4,7 percenta. Informoval o tom v utorok predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek. Dôvodom zvyšovania cien je najmä vývoj cien komodít na svetových trhoch, keď ceny elektriny stúpli o vyše 27 percent, ceny plynu o viac ako 24 percent a emisné povolenky zdraželi o 222 percent. „Ceny na trhoch sa jednoducho zbláznili,“ zdôraznil Jahnátek.
Elektrina niekomu zdražie aj o sedem eur. Priemerná maximálna cena elektriny sa pre domácnosti v budúcom roku zvýši o 5,66 percenta. Domácnosti si tak za elektrinu mesačne priplatia od 60 centov až po 7 eur. Podľa toho, od akej spoločnosti elektrinu odoberajú a aké množstvo. Najmenej si priplatia odberatelia v kategórii D1 odoberajúci elektrinu od ZSE Energia, najviac odberatelia z kategórii D3 odberajúci elektrinu od Východoslovenskej energetiky. V priemere sa domácnostiam odoberajúcim elektrinu od západoslovenských energetikov zvýšia ceny elektriny o 6,62 percenta, od stredoslovenských energetikov o 6,63 percenta a od východoslovenských energetikov o 7,38 percenta.
Plyn môže byť drahší o viac ako päť eur. Domácnosti sa musia pripraviť aj na zvyšovanie cien plynu. Ako uviedol Jahnátek, v priemere sa ceny plynu od nového roku zvýšia o 5,67 percenta. Domácnosti si tak v závislosti od kategórie odberu a od toho, od koho odoberajú plyn, priplatia mesačne od 91 centov do 5,31 eura. Regulátor rozhodol aj o zvyšovaní cien tepla. Maximálne ceny tepla sa od budúceho roku zvýšia v priemere o 4,7 percenta. Domácnosti si tak za teplo priplatia zhruba 1,85 eura za mesiac. „Teplo zdražie najmä pre rast cien plynu prostredníctvom ktorého teplári vyrábajú teplo a rast cien elektriny, ktorú potrebujú pre svoju prevádzku,“ dodal Jahnátek. Domácnosti si v budúcom roku priplatia aj za vodné a stočné. Regulátor rozhodol o tom, že vodné a stočné sa zvýši v priemere o 1,7 percenta. „Pre trojčlennú rodinu znamená nárast výdavkov asi o 30 centov mesačne,“ konštatoval Jahnátek.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zákon o verejnom obstarávaní vetovaný prezidentom je schválený
5. 12. 2018
Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá nadobudne účinnosť 1. 1. 2019, bola opätovne schválená 27. 11. 2018.
Cieľom právnej úpravy je zefektívnenie, zjednodušenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i pre hospodárske subjekty. Zavádza sa koncepčná zmena delenia zákaziek, v rámci ktorej sa ustanovuje nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.
V rámci zjednodušenia postupov jednotlivých druhov zákaziek došlo k vyprecizovaniu postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou a taktiež sa zavádza nové zjednodušené paragrafové znenie postupu pre zadávanie podlimitných zákaziek. Ustanovuje sa možnosť fakultatívneho zriadenia komisie na vyhodnocovanie ponúk, umožnenie predloženia aj „jednoduchého“ čestného vyhlásenia na účely predbežného nahradenia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.